Pred pohyblivé dvere pred trnavským Maxom niekto postavil tabuľu – nová vietnamská reštaurácia na 1. poschodí – a ja som do nej nabúral. A hneď je z toho nový foodblog.
Pre tých, čo nepoznajú Trnavu – MAX je to malé obchodné centrum kam prestali chodiť ľudia, keď na štadióne otvorili veľkú Arénu. Aj to je možno dôvod prečo skrachovala reštaurácia, ktorá na tom istom mieste bola predtým (aj keď osobne si myslím, že to bolo preto, lebo majiteľ bol z tých, čo veria, že čím menej zákazníkov, tým viac treba pohnať ceny do výšky). Skrátka – máme tu úplne novučičkú Vietnamskú reštauráciu. Ako vidno na fotkách – aj veľmi vkusne a moderne zariadenú. Je to tu priestranné, vzdušné a čisté. A zatiaľ asi bez ľudí.
Naschvál píšem reštauráciu, pretože v nej nič nenaznačovalo, že sa volá Sen. To som vygooglil až doma. Inak to nebolo nikde napísané. Sranda, že som si z menu objednal zrovnu kačku, ktorá sa tiež volala Sen (aj keď o takomto osude zrejme nesnívala).
Prirodzene, ako každý vie, názov reštaurácie je vôbec to najdôležitejšie na celom podniku. To pochopil aj pán Thi, ktorý sa do bitky s Tromi Tigrami vrhol pod novým názvom Bistro Bambus, chápe to aj pán Chen, ktorý má v spomínanom Maxe Bistro Shanghai len pár metrov od Sna (a dá sa tu veľmi rýchlo a zúrivo nažrať, čo aj často robím). A touto cestou idú aj páni Giao a Luu, ktorí majú trnavský podnik napísaný na adrese v Bratislave, ale vraj bývajú v Košiciach (dívaj ich, východniarov). Ale u nich som sa rozhodol naobedovať s dekórom.
Do reštiky som došiel o 15.02 a na ceduli sa písalo, že denné menu je do 15.00. Tak som zo slušnosti z menu už nepýtal. Pohľad mi zablúdil na spomínanú Chrumkavú kačku Sen. Čašníčka nerozumela dobre, keď som použil výraz kačica miesto kačka, ale človek sa aspoň cíti ako v cudzine. K tomu som si objednal čaj a polievku. Tá druhá objednávka dopadla nakoniec ako tá Ruskova u Černáka, pretože došiel nejaký chlapík s kalkulačkou a papiermi a začal čašníčku zabávať – k čaju a polievke sme sa nedostali. Asi to bol zástupca centra a prišiel po nájomné, alebo miestny výpalník, čo je v podstate to isté.
Po štvrťhodine sa čašníčka predsa len spamätala a čaj som dostal. Polievku už nie, ale kašlať na to. Zaujímavé, že som bol jediný zákazník široko ďaleko a čašníčka mala aj tak fofry :). Chrumkavá kačka bola veľmi zaujímavá. V jedálnom lístku mi na ňu padli zraky vyslovene za to, že to mala byť kačka s hubami a zeleninou. Huby ani hríby som neobjavil. Bola poliata nejakým červeným dresingom a pod tým bola sladká chili omáčka. Toto by ma nikdy nenapadlo, ale inak celkom dobrá kombinácia, nebolo to zlé. Škoda, že kačica bola viac žuvačkovitá ako chrumkavá, ale rozumiem, že nie všetky kačky musia byť ako na hody u babky, keď viete, že to ešte včera kvákalo po dvore. Kačka stála 4,50 a ryža 1 euro.
Ako som napísal vyššie, reštaurácia je zariadená celkom šikovne. Ako program mi tam polhodinu púšťali na televízor vietnamské idoly – modelky, tanečníčky, girls generation, V-pop. Také tie pekné tanečnice, čo vrtia zadkami a dobre sa na to pozerá, keď z mozgu vytesníte myšlienku, že niektoré možno majú cikuly.
Zhrnutý foodblog: z celej reštiky dýchala novota a že to nejak ešte nemajú zabehnuté. Možno to aj skrachuje, ale to kvôli tomu, že Max už nie je vychytené nákupné centrum. Človek sa tam cíti osamelo ako tlsťoch v športových potrebách. No hoci ma v reštaurácii neobslúžili dobre, tí, čo poznajú 24. epizódu v 6. sérii Star Trek: Nová Generácia, vedia, že keď si Tom Riker (genetický duplikát Willa, ktorý sa rozdvojil pri nehode s transportérom) zaslúžil druhú šancu – zaslúži si ju aj Vietnamská reštaurácia Sen. Aj keď Tom to potom v treťej sérii Deep Space dosť pohnojil, keď ukradol Defiant a pridal sa k maquistickým teroristom.
