Zbieranie dračích hláv na stene s loveckými trofejami má svoje úskalia. Normálne to málokto prežije. No niektorí to neprežijú naisto. Pokiaľ chcete nejakému zasadiť poslednú ranu, dajte si radšej naskôr do poriadku svetské záležitosti. Rozlúčte sa, splňte si životný sen. A potom – v ústrety večnosti a ešte ďalej!
Keď už sme si mysleli, že doba klasických dobrých RPGčiek je fuč, prišiel Dragon Age. A zase bolo veselo. Autori si vymysleli od podlahy úplne nový svet a vydarilo sa. Jeho históriu a pozadie objavujú hráči počas celej hry na rôznych lístkoch, záznamoch, v knihách atď. (kto to všetko nájde je asi cvok). Hlavné je, že tá hra je krásna. A aby takou i ostala, zrecenzujme len jednotku, pretože dvojka bola fakt bla bla bla a koniec :).
Kamaráti do dažďa
Jednou zo špecialít bol život v partii. Tak premakané vzťahy medzi virtuálnymi postavami nie sú nikde (a pôsobí to celé oveľa dospelejšie a serióznejšie ako japonské hry, kde sa vás tvorcovia snažia dohnať k slzám). Na všetkých parťákov si tu veľmi dobre pamätáme.
Od začiatku sa k vám pripojí Alister, ufrfľaný dobrák a skoro-templár, ktorý je pre príbeh kľúčovou postavou. K tým lepším patria babičkovský starostlivá čarodejnica Wynne či pekelne rýchla Leliana, ktorá evidentne nevyniká len v speve.
Z tých horších sa k vám pripojí talentovaná čarodejnica Morrigan, trochu otravná a cynická, ale vtipná a sexuálne povoľná k vyvoleným. V prvej dedine v klietke nájdete Stena – flegmatického obra, ktorý veľa veciam nechce rozumieť… a ktorého mali zlynčovať za to, že zmasakroval rodinu farmárov. Príkladný charakter nie je asi ani veselý nájomný vrah Zevran, ktorý stále básni o svojich čižmách a snaží sa zbaliť hlavnú postavu. Výborným parťákom je pes, len škoda, že môže nosiť len dve veci.
Najlepším je podľa mňa Ogren, večne ožratý grgajúci trpaslík. Za jeho opilecké hlášky by mu mal niekto dať Oscara. So ženami to má ťažké – nevedno ako, ale podarilo sa mu oženiť s najuznávanejšou trpaslicou v Orzamare. V krčme pred mágskou vežou má bočnú kamošku s ktorou na seba metajú najhoršie možné urážky a nadávky, čo je v trpasličom svete zrejme forma dvorenia.
Nuž a keď vám nestačia parťáci – zožeňte si vlastnú armádu. Alebo pre istotu viac armád. Lebo aj o to v tejto hre ide. Hordám Splodencov nemôžete predsa vzdorovať sami. Najsrandovnejšia armáda sú bojoví mágovia… tých je síce oveľa menej ako ľudí, trpaslíkov či elfov, ale keď začnú po nepriateľoch metať na konci hromadné kúzla… občas vyčistia svet aj sami od seba :).
Vlastný svet
Keď nezískate drahú licenciu na zabehnutý svet, urobte si vlastný. Ferelden sa síce podobá na iné svety, ale obsahuje veľa krásnych detailov, ktoré ho od konkurencie odlišujú. Napríklad mágovia tu nie sú sebavedomí selfmani, čo všetko riešia svojou Mocou. Musia čučať vo veži ako väzni, kde na nich dozerajú Templári a sem-tam nejakého odpravia – keď sa nezvládne vrátiť z Úniku, čo je niečo ako iná dimenzia bytia a v hre je veľmi hlboko vysvetlená jej existencia.
Medzi ľudskými šľachticmi vládnu zložité vzťahy a medzi trpasličými ešte zložitejšie. Najväčší ľudský hrdina svojej doby je pekný podrazák, čo viac k tomu povedať. Elfovia sa delia na tých týraných a utláčaných v meste a na tých namyslených a miestami zvrhlých v lese. To, že svet tu nie je čierno-biely, je úžasné. Zo severnej Ameriky nám práve toto často chýba.
Všetko sa točí okolo Šedých strážcov, ktorí sú obetavá a tak trochu fanatická skupinka obrancov, ktorá stojí medzi ľudským svetom a deštrukciou v podobe Nákazy. Ich príjímacie rituál je pekne drsný a dosť veľa uchádzačov pri ňom zomrie. Časom každému strážcovi zašibe a v tom lepšom prípade sa vydá sám do nekonečných tunelov nájsť smrť v beznádejnom boji proti príšerám. Zabíjanie arcinepriateľov… tiež nejde bez sebaobetovania. Strážcovia sú proste frajeri a fatalisti zvyknutí platiť len v krvavej mene.
No a zrovna vo Fereldene je ich zúfalý nedostatok. Na začiatku je len starý mentor Duncan, ktorý potrebuje zohnať zopár mladých snaživcov.
Všade špliecha krv
Bitky sú v hre pekne krvavé. Neraz po bitke sa zasmejete, keď dôjde na dialógy a postavy sa doberajú medzi sebou s ústami zababranými od krvi. Však ona ta krv časom z krásnych blýskavých brnení a smiešnych mágovských čiapočiek zíde.
Samozrejme, nie je to len o krvi. Je to aj o voľbe. Hra vám častokrát dáva na výber – a vy vyberáte. Na konci uvidíte, dôsledky svojich činov. Keď to dohráte, niektoré veci vám ostanú vŕtať v hlave. Autori si na druhý diel nechali dokorán otvorené nie dvierka, ale obrovskú bránu vykladanú chrličmi a magickými reliéfmi.
Škoda len, že ten ohromný potenciál Bioware nedokázal využiť na dôstojné pokračovanie.
Svet: planéta sa volá Thedas, ale nás zaujíma hlavne kontinent Ferelden, miesto, kde sa odohráva prvý diel. V dvojke utečie hlavný hrdina do Kirkwallu, akurát hra je o ničom. Dej sa odohráva podľa všetkého na južnej pologuli – čím viac na juh, tým viac zima. Svet si autori vymysleli úplne od začiatku a je skvelý. Zatiaľ nám dovolili nahliadnuť len do malej časti z neho. Ferelden je komplikovaná krajina s krvavými dejinami a neprajnými susedmi (pred časom sa oslobodili spod navlády Orlais, ktorí sa radi parádia a majú francúzsky prízvuk). V zemi vládne kráľ, ale nemá neobmedzenú moc, potrebuje súhlas mocných arlova thanov.
Nezabudnuteľné momenty:Tými hra doslova preteká. Len ako to popísať bez zbytočného prezrádzania deju. Dajme tomu, že tu rozohráme fantasy telenovelu s priateľmi, budeme mať do činenia s krvavou mágiou i svätými záležitosťami. Nebudeme hrať za Šedých strážcov – my nimi budeme. Bitky s drakmi – s ktorými hra veľmi šetrí – sú ultimátne a zábavné. Na koniec nezabudne hádam nikto – dostanete na výber zopár možnosti, ale bez drsnej ceny sa to nezaobíde.
Zvláštnosť: na začiatku si vyberáte, či začínate ako bedár alebo šľachtic, narážky na svôj pôvod sa s vami vlečú celú hru. Príbeh je premakaný – trpaslíci sú temnejší a mocibažnejší ako v iných hrách, nedržia tu až tak veľmi spolu. Temné tajomstvá majú aj elfovia v lese, tí v meste žijú ako treťotriedni chudáci. Ľudskí hrdinovia tiež nie sú žiadne neviniatka. Vo svojej partii môžete mať postavy, ktoré tiahnu skôr k dobru alebo zlu, ale postupom času zistíte, že tí zlí majú sympatické kvality, kým tí dobráci majú tiež svoje temnejšie stránky.
Variabilita povolaní: len tri povolania – bojovník, mág a darebák. Podľa toho aké štatistiky im dvíhate, a aké schopnosti nakupujete sa ďalej rozvíjajú. Bojovník môže byť obrnený tank, čo schytáva s úsmevom najsilnejšie rany, alebo rozbíja rady nepriateľov obojručákom atď. Z mága môžete mať ultimátneho ničiteľa, alebo sa sústrediť skôr na liečenie, či kontrolovanie nepriateľov. Darebák môže byť šikovný typ s nožmi, poctivý bojovník s mečmi, alebo ostreľovač s lukom a tak podobne.
Poznámka: kým prvý diel je ukážkou ako sa majú robiť RPG hry, druhý diel je zase učebnicovým príkladom ako hru úspešne zmrviť.
