Príbeh o tom, že horčica nie je všetko.
Steak House Trnava – pár krokov od hlavného námestia. Marí sa mi, že kedysi tu bola reštaurácia pod iným názvom (alebo to bolo to isté?). Bol som tu pred 10 rokmi a jediné, čo mi utkvelo v pamäti, že som mal nejakú zoschnutú balatónsku špecialitu – a už som tam viac nechodil. A teraz, po jednej dobe ľadovej a dvoch kultúrnych revolúciách som opäť zašúpal nohami na tunajšej rozhoži.
Štvrtok, dve hodiny poobede – úplne prázdny podnik. Som jediný zákazník. S personálom hráme presilovku, ja som sám, oni šyria – dve čašníčky a dvaja ľudia v kuchyni. Potom pribudol ešte jeden elektrikár montujúci lampy a jeden chlapík, ktorý sa štandardne opiera o pulty v každej prázdnej krčme na svete. Tým chcem iba poznamenať, že na mňa mali domáci dosť času aj priestoru :). Elektrikár ma nakoniec aj pekne pozdravil pri odchode :).
Čašníčke som zahlásil – Ohnivá panvička a opekané zemiačky. Prišla ku kuchárovi (do kuchyne vidno) a povedala mu – Ohnivá panvička a opekané zemiačky. On sa zachmúril, povedal niečo dlhšie ako áno (alebo dobre) a uprel na mňa dlhý tvrdý pohľad. Potom chvíľu smažil, ale pichľavými pohľadmi sme sa podchvíľou stále šibali.
Na stole mi pristál obed, ktorý vidíte na obrázku. Kurací kus, bravčový kus, slanina, klobása. Na horčicovom podmaze s fazuľou. A hej, opekané zemiačky boli v skutočnosti rozvarené zemiačky. Ale na účtenke bolo napísané opekané, tak ich asi opekali vo vode. V menu boli tri druhy – varené, opekané a americké. Bohužiaľ, nejak sa nedohodli…
Nebudem to preťahovať, na tomto obede som sa zasmial a doteraz sa smejem. Tá klobása v strede totiž bolo zamrznutá. Obsmahli ju v neviem ktorom tisícročí. Tak ako ju kuchár vytiahol z mrazáku, tak ju aj práskol na tanier. Hnedá zvonku, červená v strede – a mrazivá ako bozk z Kremľa. Aj Jaro Slávik by vykvikol prekvapením nad takou klobásou, s ktorou sa hrali ešte mamut Manny a leňochod Sid. V jedálnom lístku boli jedlá ako Zbytek z Jánošíka, Spevokol alebo Obrie špáratko. Túto panvičku by som nazval Zlomyseľnosť šéfkuchára. Celý obed za 14,30 eura. Čo už. Skúsim to opäť o desať rokov.
Keď listujem na webstránke, tak miesto šalátov sú tu mäsité jedlá s nesprávnymi popiskami. Ale aby som len nehanil Steak House, weby majú otrasné skoro všetky reštaruácie v širokom okolí. Poprípade ich vôbec nemajú, viď. slávny Thalmeiner, ktorého web vás presmeruje na akýsi podnik v Petržalke.
Ale aspoň pivo bolo dobré. Bernarda sa zvyčajne bojím, ale tento ušiel.
