Keď sa budete v nejakom obchode s počítačovými hrami pýtať na nejakú onlinovku, ale nie Warcraft, je dosť možné, že vám predavač strčí do ruky práve toto. Rift je nenápadný titul – nie je zo sveta Star Wars, Star Treku, Warcraftu či Pána Prsteňov. Starého Conana by sme tu tiež ťažko hľadali. Nakoniec Rift (čiže po našom Trhlina) uspel – i keď nie až v tak veľkom rozsahu ako si autori spočiatku predstavovali.
Menej známe univerzum a príbehové pozadie je asi najväčšia slabina tohto titulu. Je dobré to spomenúť na začiatku – lebo potom budú nasledovať lepšie veci.
Telara je svet, kde malo všetko nažívať v pokoji, no napokon sa sem každú chvíľu tlačia akési netvory z elementárnych pláni, dimenzie života či smrti. Takže to tu veselo žije, aj keď je všetko na pokraji totálneho chaosu.
Začiatok je slabší – prvá lokácia maličká (tak to býva vždy, no tu je to ešte menšie), anjel nás zdvihne z hromady mŕtvol, prvých pár questíkov, šup šup a je z nás Vyvolený. Či vlastne tu v tejto hre nás NPC-čka, ktoré zo stretnutia s nami odpadávajú od radosti, nazývajú „Ascended“ miesto „Chosen one“. Inak otrepané klišé. No, kto chce naštuduje si príbeh okolo zbožnej frakcie Guardians, Vigilu, nie je toho až tak veľa. Stačí, že ich hlavný veliteľ sa volá po našom Cyril a aj týmto tu je jasné, že očista Telary sa nezaobíde bez meča v ruke.
Opozičná frakcia Defiants sú založení praktickejšie – kým Strážcovia budovali chrámy a strkali nos kam nemali, títo tu sa dali na herézu, lebo im je jasné, že bohovia opustili svet, ktorý je teraz v takom stave ako je. Príbeh je popísaný bližšie na stránkach autorov, sú tu nejakí arcinepriatelia, slávne činy, éry a podobne – nič však nevybočuje z radu stokrát videných svetov. Ani v samotnej hre nie je príbeh podávaný ako hlavné menu.
Bojovníčky v bikinách
A keby len bojovníčky – aj kňažky alebo čarodejnice. Grafika a postavičky sú veľmi premakané (v rámci žánru, samozrejme). I keď detaily sa ťažko vychutnávajú tomu, kto je zvyknutý mať postavu pekne odzoomovanú kvôli prehľadu. Na estetike si autori dali záležať, dokonca postupom času sa grafika na pokročilejších mapách zlepšuje. Horšie je, že ich je málo. Mapy majú väčšinou svoj príbeh, čosi sa tu deje, nechýba okrem sólovej questovej série ani nejaký ten dungeon.
Okrem vlkodlackého problému v temnom Gloamwoode, mi však v pamäti nič neutkvelo – a aj ten si pamätám len zato, že to prípomína Duskwood z Warcraftu. Hudbička je v pohode… ba vlastne ani neviem, či to má cenu písať ešte o grafike a zvukoch, keďže dnes už málokto klesne pod štandard.
Autori tejto hry chceli tu mať zo všetkého všetko, uplácať peknú MMO, ktorá obsahuje všetky aspekty ostatných hier – darí sa im (možno až na arénu). Sú tu dlhé questové série, grindovačka pre farmárov, premakaný (ale nie originálny) systém craftovania, inštancie, game-end content s hŕbou vecí, setov, receptov, mountov a všetkým čo sa každý hráč snaží od doby Everquestu v hre nájsť. Zaujímavosťou sú sety artefaktov, ktorých tu je fakt POŽEHNANE veľa.
Živí hráči v konflikte
Zaujímavé je PVP, i keď tu hneď poznamenám, že mne osobne až tak nevyhovuje. Zatiaľ je tu päť Warfrontov, vďaka systému kríženia serverov sa pri prihlásení do nich takmer vôbec nečaká. Dokonca ani v noci, ale keďže celý deň mám v hre tmu, tuším hrám na nejakom americkom sharde-serveri :).
Celé PvP sa mi zdá, ale akési zrýchlené – prd, prd a je po postave. Za healera, keď zbadám, že komusí klesajú životy, často nemám šancu ho zachrániť, hoci v inej MMO by sa dalo. V podstate za cleric wardena sa nedá hrat inak, iba spamovat množstvo HOT-iek (pomalé liečenie vyžadujúce čas), bez ohľadu na to, či niekto útočí alebo nie. Inak healovacích kúziel je strašne veľa a niektoré mám v lište zbytočne. Tu je trošku slabina inak výborného talentového systému (alebo dušového? nejak inak ho tu volajú). Veď napríklad plošné heal HOT-ky môžem hneď tri hádzať.
Ako už spomínam vedľa, je možné v PvP hrať aj za opačnú frakciu, systém tak dorovnáva nevybalancovaný počet hráčov. Defiantov hádže ku Guardianom skoro non-stop, hrať za Guardiana v žolde Defiantskej frakcie je už raritnejšie. I z toho vidieť, že viac hráčov hrá za Defiants – čo už je pomaly módou v každom MMO, že za „horších“ potmehúdov je viac hráčov.
Nedá sa vyhovieť každému
No i tak sa o to autori pokúšajú. Hra sa im už stabilizovala na nejakých dvoch desiatkach serverov. Zdá sa to byť málo, ale je to oveľa lepšie ako dvesto serverov v Star Wars, kde polovička je trápne prázdnych a herný život je nefunkčný. V Rifte všetko šlape ako hodinky. Engine je tak rýchly, že do 5 sekúnd ako si zmyslím hrať, môžem byťz Windows na postave. Paráda. Na fórach im, samozrejme, každú chvíľu niekto frfle, ale to už patrí k tomu. Len škoda, že ani toto MMO sa neuberá trochu originálnejšou cestou.
Svet: planéta Telara, ktorú pôvodne stvorili bohovia, aby tu všetko živé nažívalo v harmónii. Zatiaľ je dostupný len jeden kontinent, ktorý medzi MMO hrami nevyniká ktohovieakou rozľahľosťou.
Nezabudnuteľné momenty: z názvu je jasné, že otváranie „Trhlín“ je tu na dennom poriadku. Pre hráča nováčika je to na prvej mape dosť zážitok, keď sa otvorí Rift a musia sa nájsť hrdinovia, čo ho zavrú – partia sa veľmi ľahko tvorí z okolidúcich hráčov, výnimočne sa môže získať veľmi početná skupina bojovníkov. No a keď nastane invázia – to je mapa v jednom ohni, všade niečo pobehuje, zabíja, naťahuje sa s NPCčkami. Tieto eventy sú mimoriadne časté a sú za to za zatváranie Riftov sú pekné odmeny. Na prvej mape je to ešte ľahké, že to človek zvládne aj sólo (ale vždy sa niekto pridá), neskôr prituhne na obtiažnosti. Na ďaľších mapách to už hráčom zovšednieva a robia to len kvôli daily questom.
Zvláštnosť: práve na zvláštnosti je hra skúpa. Okrem spomínaných Trhlín tu málokedy asi narazíte na niečo, čo v iných MMO nie je, poprípade by vám vyrazilo dych. Rift proste v nijakom prípade neexperimentuje, len kopíruje zabehnutý štýl MMO a šetrí aj monumentálnymi pohľadmi atp. Aj rasy nie sú nijak objavné… veď napríklad pod tajomným názvom Mathosian sú obyčajní štandardní humani. K tomu elfovia a trpaslíci… a trošku inak zafarbení elfovia. Zvláštnosťou možno je, že keď sa vo Warfronte (pvp zóne) nazbiera málo hráčov jednej frakcie, môže hra kľudne hodiť nepriateľského hráča do opačného tímu, nazve ho žoldákom a bojuje proti vlastným.
Variabilita povolaní: tu je to už zaujímavejšie. Na výber sú len štyri povolania, lenže tie sa potom krásne ďalej rozvíjajú. Takže napríklad z takého clerica, o ktorom si myslíte, že bude iba healiť sa dá urobiť temný warlock, veľa druhov healera, dpskár na blízko i na diaľku či dokonca tank. Každý class ma na výber deväť talentových stromov, ktoré môže akokoľvek kombinovať. Takže možných variácií je oveľa viac ako v iných podobných hrách. Nikto vám napríklad nekáže ísť v talentových stromoch až po posledné tiery, naopak dávať talenty do viacerých stromov može byť výhodné – a aj spelly sa dajú rôzne kombinovať potom. Trochu nevýhodou tohto systému je, že tu asi nikdy neuvidíme arénu, či podobný „competetion“ systém, lebo vybalancovať niečo také sa asi veľmi nedá. Masové pvp je ale na úrovni a funguje.
Maximálny level: zatiaľ 50 a nie je veľký problém ho dosiahnuť štandardnými MMO cestami. Akurát cesta PVP sa mi zdá prirýchla, príliš veľa skúseností oproti questeniu na mape, či chodeniu dungeonov to dáva a je najľahšia.
Poznámka: patchovanie je výborné. Rift má za sebou dobrý tím, hra sa už zbavila destských chorôb po launchi, takže patchy sú zamerané na hru a nie na bugy či engine. Engine je pekne svižný, nalogovať sa sem dá pekne rýchlo, loadingy rýchle. Patchy vychádzajú každých pár dní a sú dosť obsiahle.
