Na pive
Palacinka Pepek Námorník v Tall Boys Café & Crêpes

Jedna vec mi prišla zaujímavá a totiž to, že kým palacinky sú veľmi nenáročné na prípravu (a v minulosti to bývalo jedlo chudobných), sú často drahšie ako lokše, ktoré sa vyrábajú o dosť ťažšie (teda… mali by sa. Niečo mi hovorí, že ich kuchári nekladú na podušky s utierkami :p).

Palacinka Pepek Námorník v Tall Boys Café & Crêpes. V kaviarničke pár krokov za mestskou vežou v Trnave som si dal najdrahšiu slanú palacinku akú mali – Pepek námorník. No… slanú. Ako sa to vezme. Boli v nej dosť divoké kombinácie: slanina a jahody, špenák a med s citrónom. Skôr taká slano-sladká palacinka, v ktorej jahody dosť všetko prebíjali, slaninky bolo dosť a špenát sa krčil pod ostatnými ingredienciami :P. Veľká franúzska palacinka (vraj +300 gramov) za 6,30 eura. Za skúšku určite stojí, najmä ak nie ste zvyknutí na takéto kombá. Aj ostatné palacinky v menu vyzerali zaujímavo.

Pekáreň Tekovská kúria a Lokša so slaninou, cibuľou a bryndou

Pekáreň Tekovská kúria a ich slaná lokša. Len pár krokov ďalej od Tall Boys je nová Tekovská kúria – pekáreň, už druhá tejto značky v Trnave. A okrem pekárne sa tam dá aj posedieť a najesť. Čo by som povedal k tejto lokši.. hádam len toto: genialita sa skrýva v dvoch veciach. V jednoduchosti a v cibuli so slaninou :P.

Ešte je v tých dvoch lokšiach aj bryndza, na obrázku to, žiaľ, nevidno, ale sú veľmi pekne naplnené. Zakrochkal som si blahom a objednal by som si ešte jedno kolo, keby som nebol taký plný. Cena bola férová, 5,30 eura. Inak, podnik bol relatívne prázdny, a miesto papierových menu tam rozdávali tablety (čo je vec čisto na efekt, než žeby to malo nejaký význam).

Keďže tam nebolo plno, kuchár rukami občas nedvojak pomačkal bagety na regáli, asi si to od nudy ani neuvedomoval :P. Zato ja som si uvedomil, čo je najlepšia pekáreň – takú som videl, len keď som bol malý. Najlepšia pekáreň je taká, kde stoja rady desiatok ľudí a kladú si horúce chleby do tašiek. Keď je taká obrovská prevádzka, chlebíky a pečivo nemajú čas vychladnúť… môžete sa zastaviť v krčme a stále donesiete domov figliarsky chrumkavý teplý chlebíček. Divím sa, že oná pekáreň z môjho detstva skrachovala – ich výdajné miesto bolo síce odpudivé, bez jediného prvku okrem starého pultu, pod dákymi ošarpanými schodami, ale denne sa tam museli premlieť hádam aj tisícky ľudí. A vtedy ten chleba nemal čas zostarnúť a bol skonzumovaný mladý a krásny.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin