Na pive
Tyrrhenské more

Tyrrhenské more

Toskánsko má rozlohu ako polovica Slovenska a podľa propagačných materiálov cestoviek patrí k najkrajším oblastiam v Taliansku vôbec. Nuž, reklamy to tvrdia o každom regióne. Ale Toskánsko je naozaj stále čarovná zem umenia a vína.

Tyrrhenské more, ktoré Toskánku domovinu obmýva, nesie názov už od čias Etruskov. Väčšina Slovákov sa cez leto ponáhľa k pobrežiu práve za touto azúrovou atrakciou. Toskánsko, to je však aj architektúra, sochárstvo a nevysychajúce potoky vína, ktoré je tu veľmi lacné a mimoriadne kvalitné v stovkách druhov. Tu sa kedysi zrodila renesancia a tu nájdete na kopcoch a vŕškoch početné stredoveké hrady a kláštory. Významných rodákov ani nemá cenu menovať, sú ich celé armády.

Zaujímavé je, že na každom obrázku, je Toskánsko vykreslené v gýčových farbách HDR fotografií. Ale to tu vôbec nepotrebujú. Krajina je krásna aj bez toho, hoci v poludňajšom slnku bledšia, zvlnené polia sú tu naozaj všade. Poľnohospodárstvu sa tu darí dokonca v turistickom odbore – narazíte tu časti na záhradky, kde si agroturisti chodia propagačne pestovať zeleninu, vinič a podobne. Dobrá inšpirácia pre slovenskú dedinu :P.

Vidíme tu biele mnohokilometrové pieskové pláže, ktoré niekedy cez pracovné dni zívajú prázdnotou. Taliani sa radi rekreujú hlavne cez víkend a vzhľadom k rozmerom oblasti sa tu naozaj dajú nájsť mestečká, kde to vôbec nepreteká zahraničnými turistami, ale zároveň sú domáci plne pripravení na privítanie turistov všetkých typov. Súkromie zaručené a človek sa tu nepotkýňa neustále o Čechov a Nemcov ako o kus ďalej v Stredozemnom mori. Samozrejme, ak nerátame mestá ako Florencia atď. rozumieme sa? Ak hľadáte súkromie, smelo sa zamyslite nad Toskánskymi prímorskými zákutiami. Majú tu aj krásne lesy – číslo vyše 120 chránených rezervácií hovorí samo za seba. No a potom tu majú aj plno podnikavých černochov z Afriky, ktorí sa pretĺkajú ako vedia a neustále čosi ponúkajú zámožným cestovateľom.

Prístav

Taliani sú veľmi milí a väčšina z nich ani necekne anglicky. Cez deň nepracujú a keď ich v obchode vyrušíte na obed, tak z očí vytierajú karpiny. Na stavbách počuť búchanie asi tak tri-krát do dňa – záhada že tie úhľadné mestečká s úzkymi uličkami vôbec stoja. Milujú futbal a keď sa hrá nejaký významný zápas, tak viete čo asi nájdete ráno na každých novinách alebo večer v telvízii. Ako inde v Taliansku aj tu domáci radi jazdia na maličkých autíčkach, peniaze utratia radšej za drahý hotel a dobrú večeru ako za “investičný majetok” ako Slováci. Hotely sú tu skrátka pekne drahé a keby ste naozaj natrafili na niečo výnimočne lacné, tak ide o králičiu búdku pre núdzové prípady. Páči sa mi ale, že na hlavnej ceste v okolí mestečiek, majú širokánsky pruh pre peších, cyklistov a podobne.

Ospalé dni nahrádzajú noci, keď to žije. Južania majú posunuté hodiny – s deťmi do zábavného parku chodia po desiatej večer. Pešia zóna je zaplní, všetci trkocú ako babky na rínku – vidíte tu stále tých istých, napríklad predavačky z hypermarketu. Mimochodom, trochu starší hypermarket miestami pekne smrdí od rybaciny. Darí sa tu sieti COOP a výber z bankomatu stojí asi 1,5 eura – trapas, že toľko stojí aj výber z inej banky na Slovensku. Vyslovenou toskánskou špecialitou sú baranie alebo jahňacie stehná, obrovské korením zakonzervované nohy, tu zoženiete všade. A asi aj plno iných špecialít. Inak sa tu dajú zohnať aj lacné sockárske veci typu “CBA”, ale to už je naozaj od veci. V klasickej supermarketovej mrazničke nájdete aj plátky mäsa, ktoré stoja napríklad 10 dekov 10 eur. Z čoho to vyrezali netuším, ale zrejme z nejakého posledného bizóna alebo bieleho jeleňa, inak si tie ceny neviem vysvetliť.  Toskánci sa radi cpú všeličím, očividne sú však oveľa zbehlejší gurmáni ako Slováci. Aj pizzou s kolísajúcou kvalitou, samozrejme, ktorá nakoniec ostane na nás.

Pivo Peroni

Nuž a nakoniec to najdôležitejšie – kvalita piva. Áno, aj tu je rôznorodá. “Peroničko” z obrázku malo celkom “říz”, ale nebolo najlepšie. Ako víťaz mojej súkromnej hitparády mi prišiel veľmi jemný turecký Efez made in Ankarra. Asi polovica pív je tu dosť vodová. Ceny v obchode sú normálne – pivo od jedného eura, ba tuším aj za šesťdesiat centov by sa našiel nejaký ten nemecký hit pre chudobných, ale tam je vody už naozaj veľmi veľa. Silnejšie pivá tiež neurazia. Pivá v pohári so stopkou už hej – zaplatíte 4 eurá za 3-decový zážitok a rozmýšľate v ktorom nemeckom veľtoku sprznenom priemyslom naberajú vodu do toho. Skrátka – po dobrom pive treba u Toskáncov pátrať :). Ich nápojom číslo jedna je víno.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin