Kraków, perla Južného Poľska na Hornej Visle, cez vojnu nezbombardované mesto a preto všakovakými krásnymi pamiatkami oplývajúce. A tiež pivom. Hoci, ako to už chodí, nie veľmi miestnym. Mesto má možno 750 tisíc obyvateľov a blízkom okolí dokonca 1,3 milióna, ale nemá vlastný veľký pivovar. Vecí, čo v Krakówe nie sú, je ale viac :).
Na obrázku číslo jedna začíname zvoľna – pivo Zywiec. Patrí do skupiny veľkých poľských „mainstreamových“ pivovarov, a hoci vám budú iní tvrdiť niečo iné, nám chutila z europív práve táto dvanástka. Príjemná chlebová chuť, rozhodne najkrajší gravírovaný pohár a aj pena sa držala statočne (u väčšiny piva padá okamžite ako keby sme boli kdesi na juhu pri mori). Mimochodom, toto pivo sa preslávilo aj tým, že keď ho Poliaci v Londýne odmietli čapovať do pínt, tak ich miestne úrady za to chceli posadiť do basy (a veruže nie pivnej).
No a potom vám niektorí povedia, že lepšia je Warka, ďaľší pivovar, čo to varí na kvantitu. Slabšia, skôr vodová chuť, ale práve toto mnohí hľadajú, že. Aby ich to neurazilo. Warku mali na mnohých miestach. Práve k tomuto obrázku sa viaže jedna historka, alebo skôr drsné zistenie. V Krakówe, v tom krásnom centre, totiž… nie sú poriadne záchody. Čo záchody. Aj hajzle by stačili. Pretože občas skrátka prídu chvíle, keď sa celé univerzum človeka zmenší len na jednu myšlienku. No čo, v Krakówe proste domáci aj turisti proste buď nenormálne zadržiavajú, alebo to chodia robiť do Visly. Už za hranicami nám prišiel zvláštny záchod, kde bol pisoár nalepený na mise, bez nejakého oddelenia. Dámy a páni – to bol najlepší hajzel, ktorý sme vo verejnom podniku v Poľsku našli. V tomto si môžu smelo podať ruku s Rusmi. Tak napríklad tento obrázok s Warkou. Barmanky v tejto dosť hlbokej a mnohými schodiskami obohnanej pivnici sa po otázke na záchod, začali zháňať po čašníčke, ktorá sa pohybovala niekde v hornej reštaurácii. Iba jedna z piatich mala kľúče – a tá potom bežala so zákazníkom do minihajzlíku a čakala, kým sa vytoto. No a to bol ešte ten lepší prípad, druhý prípad bol, keď bol zase záchod (opäť unisex) trošku väčší a nezamknutý, takže vám tam kedykoľvek vrazil niekto cudzí uprostred najlepšieho :). Ach, Poľsko. Ešteže sme chlapi. Ako ženy by sme sa asi nepohli z hotela.
Europivo číslo tri. Okocim bol kvantitatívne asi najčastejšie zastúpený, plachty a slnečníky s ním mali skoro všade. A na výber len svetlú desiatku. No nič, to, pozerám, že na pivnirecenze.cz dostal Okocim Mocny jeden a pol hviezdičky, tak stačí aj toto. Pivo typu – keď som veľmi smädný, vypijem.
Poďme na serióznejšie veci. Chmiel Beer Pub – pivnica v starom meste, konečne poriadny podnik. Príjemné prostredie so sedačkami, kde bolo hafo miesta, lebo väčšina zákazníkov sa hrala na početných pinballových stoloch, klimatizácia, rocková hudba – a aj záchody! Síce zase len unisex (panáčik v sukni a s klobúkom), ale až štyri kabínky! A hneď pri vstupe vám uderili do očí tabuľky na stene – Topvar a Šariš – haha :). Majiteľ sa chváli, že má v ponuke 200 pív a je to pravda. Na druhú stranu, len dve pivá na pípe :). A drvivú väčšinu z tejto úctyhodnej zbierky by ste ochutnať asi nechceli, keďže aj v tej tme si každý všimne veľkú vrstvu prachu, čo ich na poličke pokrýva, zrejme je tá úžasná krása už dávno po záruke. Ale aj tak – dobrý pub.
Prvé pivo na pípe teda je Prácheňská Perla, veľmi slušne hodnotená značka z protivínskeho Platanu. Ani nevieme, či to bola jedenástka (to skôr) alebo štrnástka, chuťové poháriky už neslúžili po dlhej vandrovke po meste, no konečne plné pivo, kde bolo cítiť aj slad aj chmel. Dobre padlo.
Nuž a druhé pivo v Chmieli bolo opäť české. A opäť len tipujeme, že to bola jedenástka (žeby Šerák? ťažko povedať). Ale opäť jedno z tých poctivejších pív, po všetkých tých Poliakoch.
Jak smakuje piwo Książęce Ciemne Łagodne? Po káve aj čokoláde, vraví reklama na toto tmavé (farba veľmi dočervena) poľské pivo. Varí ho veľký pivovar Tyskie, ktorý vlastní obligátny SAB Miller. Preto to má zaručenú veľmi dobrú propagáciu. Chuť je naozaj aromatická, rubínová farba zaujímavá, pena mizerná, zdá sa byť ľahšie ako iné tmavé pivá. Je to dvanástka a má to iba štyri percentná alkoholu. Pekná skúsenosť, ale sú určite čarodejníci, čo s praženým jačmeňom a cukrom dokážu aj väčšie divy.
A tu máme pre zmenu Dębowe, poznaňské piwo jasné, štrnástka so siedmimi percentami alkoholu. I tento kúsok má veľmi peknú reklamu :). Mocné pivo, s bohatou chuťou v každej kvapke :). Inak sa ale opäť jedná o priemer vo svojom žánri. Je výrazné ako tvrdia marketéri, ale to je každé silnejšie pivo. Naviac, ani tomuto to veľmi nestojí (pena).
No a tu máme obrázok z bežného obchodíku. V každom malom markete majú na výber asi dvadsať pív, čo stačí pre každého.
Takéto pekné autíčko stojí pred veľkou reštauráciou, ktorá sa volá Pod Wawelem. Asi najväčšie kvantum turistov, najviac čašníkov, všetci vyobliekaní tak po „staropoľsky“ alebo ako by sme to nazvali… Aj strava je taká typická domáca (ku všetkému vám nosia kyslé uhorky a kyslú kapustu, čo je v pohode, kým je to na bočnom tanierku a nenájdete si to na pizze :)). Ale poďme k pivu. Majú tu veľký výčap a pivo čapujú aj do litrov alebo do všelijakých zaujímavých pohárov. Vypýtali sme si pivo Tyskie, ale skoro na 98% sme si istí, že vedúci asi zle počul a rozkázal nám doniesť Plzeňský Prazdroj. Čo bolo zároveň asi najlepšie pivo, ktoré sme v Krakówe mali. Hoci sa nejedná o originálnu Plzeň, ale o licencované pivo a paradoxne, skoro jediné „domáce“ pivo, lebo ho varia v malom mestečku kúsok od Osvienčimu. Mimochodom, ten chlapík v logu podniku podľa všetkého nie je Švejk :).
No a na záver, keď sa vám centrum a turisti zunujú, je na čase si skočiť do podobného piwného sklepu na okraji mesta, kde za pár centov zoženiete poctivé štamgastské značky ako Wojak alebo Tatra. Doporučujú piati korheli z piatich. Konečne ako doma.
