Mních sa má modliť a pracovať. Mlčaním sa približovať k pánu. Dodržiavať pôst a celibát… No dobre, ale nasucho to nie je bohvieaká sranda. A tak mnísi začali variť tekutý chlieb.
Dnes sa konečne pozrieme na zúbok trapistom, slávnym belgickým tradicionalistom. Od šestnásteho storočia tu varia pivo miestni mnísi cisterciáni alias trapisti. Prečo recenzia na Nový rok? Nejde o náhodu – pretože pivo na hlavnom obrázku, slávna 8-ka je novoročné pivo. Aj keď tradícia už ustúpila a varia ho už celoročne. Nuž, čo, však aj mnísi musia z niečoho žiť. Príjmy z piva idú všetky na prevádzku opátstva. Mimochodom, pôvodne sa jednalo o ženský rád, pivo začali variť, až keď mníšska komunita kompletne zmenila pohlavie :).
Bratia v Kristu a v pive nemajú internetové stránky, takže naše zdroje sú trochu obmedzené. Ich recepty nikto nepozná presne. Na wikipédii čítam, že v kláštornom pivovare varia tri pivá, 6-ku, 8-ku a 10-tku (líšia sa vraj len obsahom alkoholu). Tieto pivá sú západné „ejly“ a v zahraničných rebríčkoch patria k tomu najlepšiemu na svete. Netvrdím, že budú chutiť aj našincovi, keďže máme chlpy na jazyku v inom uhle ako Belgičania. No málokedy sa pri pive vidí toľko hviezdičiek ako práve pri trapistoch.
Poďme teda k našej 8-ke. Jej zvláštnosť je okrem iného aj v tom, že po dokvasení a rozliatí ju pomocou cukru dokvášajú ešte raz. Okrem sladu sem pridávajú aj neklíčené nesladované obilie. Pivo má 20 stupňov a veľmi slušný volume – 9,2 % alkoholu. S tým sa už dajú prežiť dlhé večery v opátstve. Ako minimálna trvanlivosť na fľaške svieti rok 2020. Ohromná výdrž je jedným z hlavných rysov týchto Belgičanov, ba vraví sa, že najlepšie je toto pivo po viac ako 12 mesiacoch dobrého skladovania.
V chuti tohto temného sviatočného krásavca je klasický karamel a alkohol. Jemná ovocnosť, ale spoľahlivo prekrytá jemnou korenenou chuťou – aké korenie do toho ide, to si už veselí mnísi nechávajú pre seba. Keď sa pozriete na BeerAdvocate, tak každý pijan v tom nájde niečo trošku iné :). Hoci je pivo na naše slovenské pomery veľmi drahé, vyrába sa vo väčšom objeme a nie je to nejaká extra zvláštnosť. Akurát sa k nám dlho nedovážalo. Pivovar je podozrievaný, že používa lacné triky veľkovýroby, ale trapisti sú chlapíci tajnostkárski, ktorí nepotrebujú nič potvrdzovať ani vyvracať.
Ešte pár slov prehodíme o pive číslo dva – Orval, 13,6 stupňa, cez 6 percent alkoholu. Vrchne kvasené pivo, opäť dotvárané cukrom. Aj Orval je trapista, hoci od bratrancov z Brasserie d’Orval (kláštor Rochefort je v Saint Remy, haha, zase máme blbo titulok). Fotky tohto kláštora vyzerajú neskutočne – sem by človek jazdil na prázdniny alebo tu natáčal Harryho Pottera. Alebo by tu navaril pivo.
Pivovar Orval zrejme varí len jedno pivo – webové stránky opäť chýbajú. Časť chmeľovej chuti získava pivko zastudena, možno zato, aby bolo pivo na konci horkejšie, keďže špeciálnymi kvasinkami sa podporuje jemná kyselkavosť. Cítil som tu trošku slivky, možno to bol zámer, možno ma zmiatla len farba etikety. Práve táto „lesoplodovosť“ by mi ruku obrátila skôr na iné pivo, ale proti gustu žiadny dišputát. Silná oranžová farba a pena z veľkých bubliniek. Plná chuť, žiadny fejk, pije sa to výborne.
Amen.
