Na pive
Vrbovské vetry

Vrbovské vetryMalebný? Rurálny? Openair multimediálny? Ako najlepšie opísať festival Vrbovské Vetry? Slovami organizátorov – podujatie pre ľudí v dobrej nálade, ktorí si neubližujú a necítia zlobu.

Čiže v skratke čosi medzi Woodstockom 1969 a Brutal Assaultom. Zúčastňujú sa na ňom všetci Vrbovčania (okrem tých vycestovaných v zahraničí) a turisti z iných obcí. Teda, nie že by úplne každý obyvateľ Vrbového fyzicky prišiel na štadión a kúpil si lístok, ale pokročilá zvuková technika a malé rozmery miestneho územného plánu dodajú 100% vysielanej hudby obyvateľom až do obývačky.

Podľa všetkého Vetry zanesú zvuk aj do neďalekého samostatného Prašníka (ktorý vraj nedáva spávať miestnej Národnooslobodzovacej armáde). A tu sa už dostávame k folklórnemu humoru Jobusovcov, ktorý to celé zastrešuje. Raz by možno páni bratia mohli usporiadať festival aj bez muziky a stále by sa našiel kopec ochotníkov zúčastniť sa.

Nikdy mi nikto poriadne vlastne nevysvetlil z čoho pochádza onen názov Vrbovské vetry. Má vietor symbolizovať zmenu, čerstvý pokrok či dravé sebavedomie? Alebo proste meno vybrali miestni štamgasti hlasovaním nad otvorenou konzervou fazule? Nikto nevie. Isté je len to, že nikto iný na Slovensku si nemôže dovoliť mať prítomných tajných hostí z prvej ligy. To môžu len veľkí frajeri.

Nebesia Vetrom v pamätnom roku 2013 priali a preto bol krásny deň, ako stvorený na ďaľší diel Slunce, seno, niečo. Pivo sa točí, dievčatá sa usmievajú, betón zohrieva a Vrbovčania sa veselia a radujú ako na hodoch pri 900-ročnom výročí prvej zmienky o obci. Ešte aj ten Cinkota sedí ďalej v base, privatizér Martinka ešte celkom neovládol  neďaleké kúpele, môže ľuďom dobrej nálady niečo chýbať? Len to víno bolo nejaké teplé.

O Vrbovských vetroch sa píše ľahko. Väčšinou investigatívni reportéri napíšu niečo v tom zmysle, že dňa toho a toho, tam a tam, konalo sa to a to podujatie, dopadlo výborne, ženy, víno, spev,  pár jobusáckych vtipov a vynálezov navrch. A ešte že tam hrali všelijaké srandovné a nezávislé kapely. Tohto roku to boli napríklad ostrieľaní Mňága a Ždorp či Živé kvety. Keďže dáky výmýselník rozvíril Vetry v maternici speváčky Lucie Piussi, druhá spomínaná kapela sa zrejme na istý čas odmlčí.

Máloktorý investigatív sa opováži v takej slávnostnej atmosfére rýpať, a to tam bol aj Korda s kamerou. Nikto sa preto nespýtal pána preccedu, či si vyprášil roztoče z kožucha alebo tak – hoci toho druhého preccedu v Bratislave stále s takými otázkami otravujú. A to ten vrbovský precceda lieta na vrtuľníku, čo ten bratislavský väčšinou nerobí, lebo daňových poplatníkov by to stálo 460 eur (nekecám, fakt toho húpacieho koňa doviezli na helikoptére). Vážne, odkiaľ na to ten preccedá zobral? Sranda musí byť aj keby na chleba nebolo, že.

Ako niekoľko-krát predtým, opäť si kladieme otázku, či budeme vymenovávať hudobné skupiny a početné sprievodné podujatia, väčšinou nesené v recesistickom duchu (okrem závodu plastových autíčok, ktoré jeden pretekár zobral až nezvyčajne vážne)? Nebudeme! Príďte sa pozrieť na budúci rok sami. Stojí to za to.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin