Terchová. Kedysi tu v plienkach zbíjal významný národný lúpežník Jánošík (v rozsudku za vraždu farára sa píše ako Jánošák), dnes si sem skočíte na pivo. Alebo aspoň do Žiliny.
Narážam tým na to, že pivovar Vŕšky sa mi na cestách po Slovensku dosiaľ ešte nepodarilo objaviť – majú Pivnú korunku z roku 2015, ale dostupnosť je horšia než v prípade povedzme takého Topvaru :). Aspoň je to pivo viac raritné.
V Žiline sa na remeselné pivo dá za jeden večer naďabiť pomerne často (skoro ako na debatu o tom, čo celé tie roky tunajší elektorát videl na Slotovi). Po asi ôsmich druhoch „domáceho“ piva môžem smelo prehlásiť, že Vŕšky z Terchovej vyhrali. Aj keď boli na programe až ako úplne posledné :).
Pivo sme ochutnali v krčme / reštaurácii Kazačok. Zrejme sa jednalo o prémiovú svetlú jedenástku – účtenka sa nedochovala. Na stole pristála vo výbornej forme, niekoľko plných krásavíc s medovou farbou a slušnou penou vo veľmi vkusných banatých krígloch, ktoré nám pripomína, že výrobca sám seba nazýva Prvý horský pivovar. Najlepšia na nej bola tá sladová plnosť (asi viac druhov použitého sladu) a veľmi príjemná kvasinkovo-chlebovinková príchuť. Veľmi pivné pivo pre pivárov.
Výrobca by pivo mohol občas dotiahnuť aj do našich trudných nížinatých krajov – neurazili by sme sa. K tomu staroslovienska pizza a Arzénu (hudobného) a kombinácia je dokonalá.
