Vznik sveta

Vznik svetaKozmológie starých národov sú veselé. Svet vznikal všelijako – vyvracaním, roztápaním, zabíjaním, dokonca súložou. Tým, že žiadna kozmológia nemá utriedený poznámkový aparát, sa hodí na kvalifikované filozofovanie na pive.

Vynechajme na začiatok v našom okienku potrimiskárov ako sú Planck, Feynman, Einstein alebo Hawking, ktorí sa snažia nielen vznik Zeme, ale aj vesmíru vypočítať v rovniciach alebo zmerať z kozmického žiarenia poprípade kvantovými pokusmi v laboratóriách.

Pozrime sa na vec najskôr optikou obyčajných ľudí.

Za najviac pravdepodobný považujem pohľad Mayov na vznik sveta. Každý je odborník na Mayský koniec sveta, ale kto vie, že podľa nich Stvoriteľ vyrábal ľudí až na štyri razy? Keď ľudí najprv uplácal z hliny (kresťania nečítať:)), tak boli vymletí a len bľabotali nezmysly. Potom Boh urobil človeka z dreva, ale aj ten bol hlúpy… no ako poleno. Chcel túto generáciu zničiť ako tých hlinených, ale niekoľkí mu utiekli do lesa a  tam sa ďalej množili. Tu je ten realistický bod – stále ich stretáme, že. Nakoniec sa ako vhodný materiál osvedčila až kukurica.

Boshongovia v Afrike by s Maymi nesúhlasili. Podľa nich vznikol svet, hm, vyvrátením zo žalúdka. A boh Bumba je u nich nielen Stvoriteľom, ale aj Bohom zvracania. Najskôr vyvrátil Slnko, ale stále bol bledý a bolo mu zle, respektíve cítil sa osamelý a smutný. Tak si postupne navracal ďaľšie veci ako zvieratá a ľudí a hneď bolo veselšie. Tvorivé vracanie však dnes už, žiaľ, ustupuje do pozadia a objavuje sa len v určité dni v kalendári.

Severania mali až do príchodu kresťanstva jasné v tom, že svet stvoril Ódin a jeho dvaja bratia z tela obra Ymira, ktorého premohli po krátkom a krutom zápase. Z jeho krvi sú moria, zo zubov skaly, zo stromov vlasy a tak ďalej. Je to trochu zjednodušené, lebo Vikingovia uznávali existenciu viacerých svetov s farbistou históriou plnou vraždenia a olizovania skál (ale nie až toľko svetov ako tí pomýlení fyzici spomenutí na začiatku). Hlavná párty nastane až pri Ragnaroku, konci sveta – z ktorého možno vyklíči svet nový.

Za najúspešnejšie kozmológie sa dajú jednoznačne považovať tie mezopotámske – predstáv o vzniku sveta a človeka tu bolo síce veľa ako bohov, ale tým, že ich myšlienky prebrala časť hlavných svetových náboženstiev súčasnosti, v podstatate dnešní ľudia veria tým istým veciam ako kedysi sumerskí roľníci. Na tomto vystaval pred 550 rokmi svoju kariéru aj slávny učenec a írsky biskup James Ussher, samozvaný odborník na vznik sveta, ktorý určil začiatok na sobotu 23. októbra 4004 pred naším letopočtom. Ehm, o deviatej ráno, ešte jeho Excelencia nezabudla doložiť – kvôli väčšej dôveryhodnosti v akademických a laických kruhoch.

Plno vysvetlení mali aj rôzne vetvy Slovanov alebo starí Egypťania – koniec koncov, civilizácia druhých spomenutých trvala pekne dlho. Zaujímavá je napríklad teória, že na začiatku bolo vajce (čo rieši večný spor sliepka-vajce, aj keď šlo skôr o hadie vajce). Z toho sa vykľul buď vták, dieťa alebo lotos. Nepochybne peknej verzii verili aj Chetiti – tam už vystupujú aj ženské intrigy a draci, takže by sa o tom dnes dala nakrútiť pekná telenovela na spôsob Game of thrones.

Zaujímavé je, že Indiáni z kmeňa Hopi už pracovali s prvou kvantovou teóriou – respektíve, že človek vznikol zo svetla. Aj keď svetlo vraj nie je hmota, ale občas sa tak správa. Odtiaľ tie Šuvadovej čakry, no. Škoda, že sa to nečíta tak dobre ako klasické mýty starých Grékov – Chaos, Uranos so ženou Gaiou, Kronos osloboditeľ, vojny s Titanmi, šikovníček Zeus, ktorý vytlačil svojou zadnicou otca Krona zo stoličky. Krásne príbehy plné osudových lások a podlých zrád. Najlepšie príjmané sú skrátka tie kozmológie, kde to básnikom najviac ladí.

Tak uznajte po tom, čo sme si prečítali hore – keby ste dostali na výber – uveríte skôr príbehom z kozmológií o božských panteónoch, alebo teórii, podľa ktorej vznikol vesmír z miniatúrneho základu, kde sprvu neplynul čas, nebolo chemických prvkov, len extrémna hustota a teplota častíc s nekonečným výskytom v časopriestore, čas a priestor boli nekonečne zakrivené v singularite a po Veľkom tresku vzniklo tých vesmírov strašne veľa a každý má všetky možné histórie a odlišné prírodné zákony, neustále sa rozpínajú (až kým sa zase nezrútia do seba) a celé „sa to“ stále prepočítava podľa vopred danej nekonečnej deterministickej rovnice, kde jedinou hybnou silou je zatiaľ neobjavený tajomný všeobímajúci zákon fyziky obsahujúci všetky ostatné sily?

O autorovi Zobraziť všetky články

admin