Kedysi existovalo tabu – piloti lietadiel na seba nestrieľali. Ale pokušenie bolo priveľké a tak sa začali montovať guľomety aj do mierumilovných eroplánov.
Zdržanlivosť letcov v 1. svetovej vojne vydržala štyri mesiace. Dovtedy sa báli, že by útokom otvorili Pandorinu skrinku a odveta by bola krutá. No a vidíte, kam to nakoniec dospelo – letecká prevaha je dnes rozhodujúca pri väčšine veľkých konfliktov a niektoré kruté letecké zbrane sú dohovormi štátov zakázané.
Prvý vzdušný súboj sa odohral zrejme medzi Rakúšanom barónom von Rosenthalom a Rusom Nesterovom. Rus bol spravodlivo dopálený a neozbrojený – tak aspoň krídlami narážal do protivníka. Kedže lietadlá boli vtedy škrupinky (a stále sú), obaja sa v plameňoch zrútili k zemi.
Keď sa vzdušní prieskumníci vracali zo svojich misií, často narážali na kolegov z druhej strany fronty, ktorí niesli do svojich štábov cenné informácie. Tak sa stalo, že seržant Joseph Frantz (nezamieňať s naším Francom Jozefom, ktorý nadsluhoval na habsburgskom tróne) namontoval do svojho krehkého Voisinu ľahký guľomet Hotchkiss.
Nad Marnou narazila dvojica Francúzov na nemeckého prieskumníka. Nadšení Frantz s mechanikom (sapérom) Louisom Quénaultom vystúpali dvesto metrov nad zmätených Nemcov a šťastne do nich vypustili celú dávku zo svojho Hotchkissu. V skutočnosti ale ani 47 nábojov nestačilo, Quénault musel dokončiť nemeckého pilota puškou. Ten pred smrťou ešte stihol odpovedať svojou karabínou – epická prestrelka.
Nakoniec nemeckí dvadsaťroční mladíci poručík von Zangen a seržant Schliechting skončili na franforce v močiari a víťazní Francúzi na lúke, kde ich miestni obyvatelia hneď začali zasypávať priazňou. Joseph Frantz lietal až do svojich 80 rokov. Nuž a generáli, ktorí dovtedy odmietali vzdušné bitky s tým, že existuje len bitka na zemi, odišli zo svojimi staromódnymi názormi do histórie…
Už o mesiac sa odohrala prvá regulérna bitka so Zeppelinmi a ľudstvo definitívne začalo používať vo vojne vzdušné cesty na ničenie protivníka. Prvého apríla 1915 (príznačný dátum) si istý Francúz zapísal prvý zárez na vztlakovú klapku – zostrelil protivníka dávkou cez vrtuľu. Nová technológia umožnila diabolskú presnosť. Možno meno toho pilota poznáte – dodnes je po ňom pomenovaný luxusný tenisový turnaj Rolland Garros :).
Piloti z oboch bojujúcich strán si zavádzali akési rytierske pravidlá – síce sa zabíjali, ale keď nejaký prežil pád, tak sa k nemu v zajatí správali kamarátsky ako ku kolegovi. Aj eso Hermann Göring bol vraj taký (kým sa z neho nestal prefetovaný navoňaný tranzvestita). Rok 1915 bol priaznivý pre nemeckých letcov – Zeppeliny terorizovali Londýn a západný front ovládala nemecká Fokker Scourge.
Bitka pri Verdunee nebola len epochálnym plytvaním ľudských životov na zemi, ale naplno sa rozvinuli aj vzdušné bitky s veľkým počtom zúčastnených letiek. Letecký priemysel začal naberať na obrátkach. Briti začali zo vzduchu ponárať nemecké ponorky. Kdesi medzitým poletoval aj náš Milan Rastislav Štefánik, ktorý si za svoje odvážne kúsky vyslúžil odmenu – generál Foch, jeden z najvýznamnejších vojvodcov 20. storočia, mu daroval svoje hodinky.
Nemecký Červený barón Hauptman Manfred Baron von Richthofen strašil nepriateľov zo svojím „Lietajúcim cirkusom“. Bol legendou a pripísali mu 80 zostrelov (druhý Francúz René Fonck mal „len“ 75). Barónovo životné krédo bolo len o strieľaní lietadiel – o nič iné sa nezaujímal. Nakoniec ho trafila pred koncom vojny guľka do srdca.
Takého Francúza Georga Guynemera museli skladať na zem až na osem pokusov – sedem zostrelov prežil, ôsmy mu bol osudný. Mladé dámy v Paríži sa začali odievať do smútočného.
