Dva stouty, jeden záhorácky, druhý moravácky, ale inak pivá sú si podobné ako dudy a nebe.
Obidvom sa podarilo nabúrať moju predstavu, čo je to stout – a obom iným spôsobom. Stouty, ktoré som dodnes pil, boli vždy husté, výrazné kávové alebo čokoládové, chutiace po praženom jačmeni. Tieto pivká však boli tak rozdielne, že duel hádam končí aj bez výsledku (alebo remízou).
Krok do tmy, zo Selského pivovárku v Kroměříži, je pivo pre starších a odhodlaných pivárov. Pripomína trochu írsky štýl, výrobca fľašky balí do papierového sáčku, ako v Amerike v štátoch, kde sa nedá na verejnosti piť. My sme si ho dali v nitrianskom podniku Beer Time čapovaný. Je zbytočné hodnotiť, či je iskrivý, má silnú penu, krúžkuje alebo je plný – to býva vo všetkých poriadnych stoutoch, aj v Gejzovi je to tak. Na tomto Kroku do tmy ma najviac prekvapila zabíjačková chuť (neviem to lepšie popísať). Jednoducho chuť ako údené nasolené mäso, ešte aj suché a zadymné to tak bolo. Kávoviny veľmi málo, hoci iní tvrdia, že to tam cítia – možno podľa toho, čo sme k tomu jedli. Veľmi zaujímavé pivko – ale opakujem – len pre pokročilých :).
Zato Gejza z holíčskeho Wywaru by som odporúčal aj začiatočníkom v oblasti stoutov :). Toto pivo je veľmi dobre hodnotené (aj v zahraničí) a zrejme sa varí sezónne ku dňu sv. Patrika (neviem to naisto, ale pán v trnavskom Happy Coffe vravel, že na to pivo čakal rok, a na internetových pivotékach ho majú tiež v počtoch nula alebo jedno na sklade). Gejza má podtitul Extra Sweet, je to osemnástka so 7 % alkoholu, čiže vlastne štandard v tomto silnom žánri. Pivo obsahuje rozsiahlu paletu rôznych sladov a chmeľov. Podľa zloženia je to chmelené aj Citrou a Kazbekom – čiže tento stout chutí dosť citrusovo a nie až tak extrémne horko. A odtiaľ poznámka na začiatku tejto recenzie, prečo mi to chutilo tak netradične. Ako by bolo toto pivo rezané ipou alebo americkým ležiakom – jednoducho napoly stout, ale napoly predsa len pivo z inej oblasti. Zato veľmi piteľné a oplatí sa k nemu vrátiť.
