Stále sa držím svojho názoru, že centrum nášho hlavného mesta je to najpodivnejšie miesto na gastronomické zážitky.
Z mnohých príčin. Napríklad ako inak sa správajú k ostamelému slovenskému chodcovi a inak k zahraničným turistom. Ako je to tam nacenené zvláštnymi metódami a ako obyčajné generické jedlo bez nápadu tam dostať. A tak ďalej. Tak napríkald ázijské polievky.
Hoväzdie Pho vo Viet House. Ten najstrednejší stred mesta na Laurinskej ulici… ďalšie vietnamské bistro. Pekne urobené. Čašníčka je v robote prvýkrát, všetko úplne nové. Ráno o desiatej som tam bol úplne sám, dal som si veľké bohaté Pho Bo. Páči sa mi objem aj že som na tanieriku dostal veľa klíčov k tomu. Tie mäsové guľky (alebo skôr povykrajované hviezdicovité-mnohostenné kužele) boli tou najzvláštnejšou vecou, čo som v živote jedol. Doteraz neviem, či to tak malo byť, malo ísť o zvláštnu chuť, alebo zvláštnosť čpela v niečom inom. Skrátka, chutilo to doslova ako špongia na umývanie riadu a ešte sa to tak aj jedlo. Jak guma. Ako tá povestná čapica na kúpanie. Toto Pho ma porazilo.
Rezancová polievka v Tokyo Sushi Bare. A ešte tu máme podobný podnik, pár krokov od Hviezdoslavovho námestia. Má v názve veľa japonského, ale asi je to slovenská prevádzka (to už vidno z obrázku, podľa mňa by Japonci rajčiny do polievky nedávali). Vyslovene som si minútu dopredu na ich webstránke (veľmi slabo spravenej) overil, že tam majú rámen. Nemali. Miesto toho mi doniesli túto polievku… za 8 euro. Zjedol som ju, nebola zlá. Opýtal som sa čašníka, čo som to práve doobedoval. Zamyslel sa a chvíľu nevedel. “Óné… však to je taká polievka s rezancami,” povedal. Ešte som sa niečo opýtal, ale už mal sklenené pohľad. Vypol môj kanál a už myslel na niečo druhé. Aj v tomto podniku som bol úplne sám :). Bratislava je pre mňa veľká záhada.
