Led Zeppelin – Stairway to heaven
Angličan a gytarista Jimmy Page založil v roku 1968 Zepplinov a bolo vystarané. Už o dva roky mali s Robertom Plantom náramne zádumčivo-poetickú náladu a zložili pieseň, ktorú mnohí považujú za song storočia. A pretože nahrávací priemysel vznikol až v 20. storočí, tak aj song všetkých čias. Dokonalý majsterkus, ktorý sa dá zahrať rýchlo, alebo sa s ním hrať aj desať minút.
John Lennon – Imagine
No a potom sú tu iní fanúšikovia, ktorí pred Zeppelinmi v každom prípade uprednostnia iných Angličanov, Beatles. A z nich najmä Johna Lennona, ktorý urobil dieru do sveta aj ako sólista. Hudbu na svete oplyvnil ako málokto na planéte Zem. Briti ho dokonca zaradili medzi najvýznamnejšie osobnosti vôbec – medzi kráľov, Churchillov a futbalistov. Toto video je jeho príspevok ľudstvu.
Beatles – Let it Be
Ostaňme ešte v téme a šupnime sem hneď aj kompletný Beatles, tak ako ich máme radi desaťročia. Hitov mali hromady. Prepísali históriu. Hit Let it be mal v repertoári napríklad aj slovenský Elán a plno iných hudobníkov. Je to song, o ktorom sa píšu knihy – a tiež výborná terapia na depresiu.
The Eagles – Hotel California
Škoda plytvať superlatívmi na skupinu, ktorá v 70-tych rokoch pozbierala všetky možné ceny. Tiež škoda riešiť ich rozpady a comebacky na staré kolená. Sú to štyria borci, ktorí hrali v Disneylande a bodka. Veľká dilema vraj bola, či sa majú volať The Eagles alebo len Eagles. Hotel California je jeden z piatich Grammy ovenčených singlov.
Bob Marley – No woman, No cry
Jamajčan, Rastafarián, prorok. Chlapec s nízkou postavou, ktorý sa nedožil ani štyridsiatky a ktorý čelil hnevu bielych aj čiernych, hoci patril k obom. Mal i „malé“ chybičky – drogy, vrodený odpor k tradičnej medicíne. Za junáckych čias s kamarátmi neustále riešili názvy skupín a podobne, od Teenager sa nakoniec ustálili na Wailers.
Eric Clapton (Derek & the Dominos) – Layla
Zlatý rok 1970! Vtedy sa toho zložilo viac než inokedy za 20 rokov. Časy priali aj bluesovým kapelám a tak prišla Layla. Neopetovaná láska Claptona k Pattie Boyd, celkom patetická téma. Ale chlapci to zahrali svižne, prišli na jeden z najúžasnejších gitarových rifov storočia – a Claptonove prsty na strunách sa nikdy nemýlia.
Pink Floyd – Wish You Were Here
Floydi sa preslávili aj vďaka experimentovaniu, psychedelike a progresu. Ale krása hudby sa ukrýva v jednoduchých veciach. Pesnička má dušu. Wish you were here album prišiel práve v období po experimentoch s fľašami, gumičkami a ktohovie čím ešte. Členom kapely sa vraj do toho vôbec nechcelo a preto piesne znejú tak unudene a nezúčastnene. V prípade Pink Floyd to stačí na jeden z megahitov storočia.
Bob Dylan – Like a Rolling Stone
Bob je stará ikona amerického pesničkárstva a protest songov. Európan nemôže úplne pochopiť, prečo sú jeho texty tak blízke americkej duši. Ale kvalitu hudby vidíme aj my. Brojil proti vojne, proti rasizmu, obyčajní ľudia sa v ňom našli. Zvysoka kašlal na konvencie a staré zvyky. Zosnulý Steve Jobs jeho piesne miloval tak veľmi, že koncept predávania hudby po internete postavil na na ukážkovom modeli s Dylanovou tvorbou.
Bruce Springsteen – Born in USA
Bruce predával albumy po stovkách miliónov. Ženy milovali jeho zadok v tesných džínach a chrapľavý hlas. Čudujete sa, že ho volajú Boss? Album Born to run bol ešte úspešnejší ako Born in USA. V tejto druhej piesni je zábavný rozpor. Američania ju považujú za symbol patriotizmu. Na koncertoch sa máva vlajkami vo veľkom. Ale text piesne svoju rodnú hrudu, ktorá plodí chlapcov s puškami, dosť tvrdo kritizuje.
The Who – My generation
Na to, aby ste sa mohli pasovať za hovorcov celej jednej generácie, treba veľa odvahy. Či skôr drzosti. The Who mali oboje. Diváci milovali ich koncerty, kde sa nadreli ako kone, kým všetko na pódiu nezdemolovali. My generation bola ich úplna prvotina. Sadla ako riť na šerbeľ.
