Na pive
Planéta opíc

Planéta opícPlanéta opíc (2001)

Tento remake pobaví možno len toho, čo nepozná originálny film alebo knihu. Tim Burton je majster – aj aj tí sa občas utnú. Tu len režíruje remeselnú zákazku, kecajú mu to toho marketingoví manažéri, sem-tam niečo okopíruje od iných priekopníkov Sci-fi žárnu ako Kubrick a podobne. Výprava celkom ujde, je tu aj burtonovské čudáctvo, ale na kvalitného pokračovateľa Planéty opíc to nestačí. Možno mal Burton natočiť film len s opicami, ľudia sú aj tak dosť nevýrazní. Jeden z mála kladov je, že masky opíc konečne nevyzerajú ako z 5-dolárového obchodu.

Poseidón (2006)

Fiasko režiséra Wolfganga Petersona. Filmík nie je ani dlhý. Predloha zo 70-tych rokov je už dosť stará, poďme vec priblížiť mladšiemu publiku, povedali si tvorcovia. Nová prerábka sa dokonca chváli najdrahším záberom v histórii filmu. V desiatej minúte príde veľká vlna a šup – všetko je hore nohami. Prichádza nuda. Dokonca sa do Poseidónu pokúsil scenárista napasovať kúsok z Titanicu.

Nočná mora z Elm Street (2010)

Chudák Freddy Krueger, po tomto remaku už prišiel o svoju hrôzostrašnú povesť. Film  je zlý, ale nie strašidelný alebo vtipný. Svetlými okamžikmi sú iba odkazy na starý film z roku 1984, aj to je dáko domrvené. Postavy – americkí teenageri – sú neuveriteľne hlúpe, hercom chýbajú večerné lekcie umenia. Existuje teória, že týmto remakom chceli autori len naštvať fanúšikov starej série.

Ružový panter (2006)

Vraj aj autori remaku uznali, že s originálom Ružový panter sa nedá súťažiť. Aj tak do toho šli. Rodinný komik Steve Martin s umelými fúzikami ako inšpektor Clouseau nesiaha Petrovi Sellersovi ani po členky. Snaží sa byť strašne za každú cenu vtipný, ale americké gagy sú v porovnaní s tými britskými úbohé. Asistuje mu Jean Reno, ale vraj ho tam dali len, aby sa film predával aj vo Francúzsku. Hlavnú ženskú rolu hrajú dve prsia. Jedna z najhorších filmových prerábok vôbec.

Psycho (1998)

Alfred Hitchcock je učebnica filmárskeho umenia. Psycho je klasika – autor nepracuje s hercami, ale aj divákmi. Nervy drásajúca hudba, scény ako tá v sprche prežili desaťročia. Surovosť z ktorej divákovi mrzne krv v žilách ale nie je zobrazená, len majstrovsky naznačená. Už len nápad urobiť remake je trestuhodný. Nakoniec to tak aj dopadlo – film nemá dušu.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin