Zakáľanie prasiatka či dvoch sa neprávom vynecháva z kalendára najvýznamnejších podujatí roka ako sú svadby, pohreby, okrúhliny či promócie. Pravda, len na to prvé sa chodí v montérkach a v starých zásterách.
Ide však o polnohodnotnú udalosť, ktorá mala v minulosti na slovenskom vidieku zásadný vplyv na chod domácnosti. Ja viem, že dnešná tabletová generácia si myslí, že aj pred 60 rokmi chodili ľudia do obchodu, kde všetko zohnali. No – nechodili. Každá rodina mala svoj kúsok role (políčka ostali istý čas aj po prechode na socializmu, len už pod družstvom) a na tej roli si dopestovali väčšiu časť svojich potravín a ešte z toho aj vychovali zopár prasiatok. Náš vidiek bol možno zaostalý, ale pracovitý.
Ono dnes si človek ťažko predstaví, že možno ešte pred nejakými 80 rokmi museli byť dedinskí boháči oslovovaní „Pán veľkomožný“ a vedeli si túto úctu vynútiť aj s bičom v ruke, úplne ako v knihe Jano od Fraňa Kráľa (knihu, ktorú čoskoro možno začnú predávať pod žánrom sci-fi).
Posledný deň v živote svine
Nuž ale späť k zabíjačke. Je to rodinné zhromaždenie väčšinou veselého charakteru (pokiaľ sa gazda príliš neopije), kde sa človek aj nabehá a ku koncu dňa je mastný až za ušami. Dobrú zabíjačku by mala doprevádzať hudba a trochu toho vína, či dačoho ostrejšieho pod jazyk. Všetci majú z udalosti radosť – samozrejme, až na hlavnú hviezdu, sviňku, ktorá radosť naopak nemá vôbec. Ale tak už to vo svete chodí.
Zabíja sa v zime zo zrejmých dôvodov – počasie je obria chladnička a netreba odháňať muchy od zavesených kusov mäsa. Niektoré útlejšie dievky sa skryjú dovnútra, zatiaľ čo mladší odvážni junci preberajú ilegálne techniky vyvolania exitusu u zvierat. Skúsený mäsiar mávne rukou nad takými rečami a prevedie operáciu šikovne, že sebou sviňka ani moc nezatrepe. Niekto strieľa, niekto púšťa elektriku a niekto len bodá, však to poznáte :).
Prečo sa zabíjačky usporadúvajú ešte aj dnes, keď by ich európska byrokracia najradšej zakázala (hoci prasiatka pod dohľadom našich zootechnikov na družstvách sú zdravšie ako väčšina toho, čo si kúpime v hypermarkete)? Ekonomické dôvody tiež už klesajú – pomaly sa to už nevyplatí (ak nemáte prístup k pomyjám z nejakej jedálne alebo podobne). Ono na 100 % úplne prasiatko nedokážeme spracovať a na niektorých vnútornostiach hodujú väčšinou len vrany (v potravinových fabrikách si tipnem, že to dávajú do nejakých drahších luxusnejších párok).
Do klobás len mäso, papriku, cesnak a korenie
Ide o kvalitu výsledku! Viete si predstaviť koľko múky sa cpe vo výrobni do hoci aj tých najdrahších klobás? Kúpite v obchode ovarenú kapustu s mäsom, ktorá vám vydrží v komore rok a je to výborná rýchlovka po návrate z roboty domov? Všetko si urobíte podľa svojich chutí. Tlačenku naozajstnú, nie takú fake-ovanú kožnatú ako v obchode, bôčiky, jaternice (črevká? hurky?) vlastnej výroby predsa nebudete klamať. V oškvarkoch nenecháte stvrdnuté kusy mäsa ako v Tesco výrobkoch. A tak ďalej. Každý má svoje receptúry, niekto rád cibuľu, niekto cesnak :). Dobrý mäsiar nechá všetko najskôr ochutnať gazdinou.
Je to náš kolorit. Oheń pod kotlami praská, najmladší vyfasuje miešanie zabíjačkovej kaše z krvi a krúp, na chleba sa natierajú mozočky s praženicou a v trúbe už sa vypekajú prvé kusy mäsa. Nepoznám luxusnejšie a kvalitnejšie mäso na svete. Pochybujem, že tie plátky, čo majú v Taliansku po 120 eur môžu byť lepšie. Ale niekto zase na pekáč hádže tie najhoršie tučné odrezky, ale prečo si raz do roka nedopriať?. Poslať niečo, samozrejme, patrí sa aj rodine. Keď je po všetkom poroznášať niektorým bohatú výslužku a pochváliť sa. Teda, minimálne starkým treba zaniesť, aby babka očekovala ako to neveste ide od ruky :).
