Na pive
Poslanci

PoslanciStaré dobre časy, keď mala každá slovenská dedina jedného richtára a dvoch prísažných, ktorí obhospodárili celú obecnú agendu od pasenia husí po oznámenie o začiatku vojny! Dnes má Slovensko takmer 1 poslanca na 100 obyvateľov. Po veľkej reforme zo začiatku 3. tisícročia sa nám počet samosprávnych poslancov podarilo znížiť z 35 tisíc na 21 tisíc.

Rozporuplný úspech, keď sa porovnáme s krajinami, ktoré majú takmer identický počet
obyvateľstva ako my – Švajčiarskom či Dánskom. V Dánsku majú napríklad len 5 veľkých regiónov. Plus 98 samosprávnych obcí. Bodka.

U nás by komunálni poslanci zaplnili futbalový štadión vo veľkomeste. Mohli by si pri tom vziať aj slávnostnú šerpu a pripäť medailu za zásluhy, ktorú každý obdrží na konci volebného obdobia – to by sme vyzerali už ako kompletní (…). Poslancov síce máme asi o 20 tisíc viac ako by sme potrebovali, ale keďže sú dobre zaplatení, tak aspoň bdejú nad naším pokojným spánkom a nedopustia, aby sa tu rozmáhali podlosť a pľuhavstvo ako napríklad vo Švajčiarsku.

O znižovaní počtu poslancov sa v našej krajine zázrakov spravidla zápalisto diskutuje len pred
voľbami. A aj to len o tých 150, o ktorých píšu farebné časopisy a Nový Čas, a ktorých vraj
musí byť veľa kvôli pluralite názorov. Kto pozná naše pomery, musí sa pousmiať. Raz sa
poslancovi pošmykne prst iným smerom ako nakázal preceda a už tu máme koaličnú krízu.

Naše malé zlaté vesničky

Uveďme si zopár veselých príkladov. Na Slovensku máme 13 dedín, ktoré majú menej ako 40
obyvateľov. Voľakedy tu podľa predpisu bývalo po 5 poslancov, po reforme klesol ich počet na 3.

V obci Oľšinkov sa museli rozlúčiť s piatimi dôstojnými zástupcami ľudu, keď ich počet ich
obyvateľov klesol na 39. Tu aj inde mávajú problém zložiť aj volebnú komisiu, kde musí sedieť
aspoň 5 ľudí, ale nesmú to byť aktívni poslanci alebo kandidáti. Volebnú blamáž musia zvyčajne
zachraňovať ochotní chalupári.

Každá z týchto mini-dediniek má samozrejme váženého pána starostu. Najmenšia obec u nás je Havranec pri Svidníku s 11 obyvateľmi. Štatistiku o percentuálnom zložení tu robili, keď mali len 10 ľudí – dopadlo to tak, že 50 % sa hlásilo k slovenskej, 40% k rusínskej a 10% k ukrajinskej
národnosti (10% = jeden človek pre tých, ktorým sa nechce vyťahovať kalkulačka). Mužov v
produktívnom veku majú síce len štyroch, ale zase majú vlastný gréckokatolícky chrám. Priemerný
vek mužov v Havranci je 57,7 roka a priemerný vek žien je 83,7 roka. Muži to tu skrátka majú
ťažké.

Inak najmenšia bývala blízka obec Príkra s 5 obyvateľmi (majú politicky aktívneho starostu za
stranu SMER), ale zažila prudký demografický boom a vytlačila to nad 10. Zo známych osobností,
ktorý podľa internetovej stránky vyšli z tejto obce (2) spomeňme napríklad stachanovca Jána
Capku ovenčeného medailou Hrdinu československej práce, ktorý lámal jednu normu za druhou.

Obec Propoč zo 16 obyvateľmi vstúpila s veľkou slávou do histórie, keď pri ich miestnom Veľkom
požiari zasahovalo viac hasičov ako tam býva ľudí.

Skrátka – kandidovať do obecného zastupiteľstva na slovenskom vidieku sa oplatí- len blbec by neprešiel. Oprava – veľa blbcov už prešlo. Na druhú stranu, inštitút poslanca aspoň predstavuje mohutný nástroj proti nezamestnanosti.,

Slovensko je jednoducho dedina. Svojbytný rurál. Dve tretiny zo Slovákov býva v celku, ktorý má menej ako 1000 obyvateľov. V skutočnosti sú dedinami aj naše mestá, ale nesmie sa to hovoriť nahlas, lebo Bratislava by sa mohla uraziť :).

Potom tu máme župných poslancov, ktorí su čosi navyše ako obecní. Nie je ich tak veľa a
polovica z týchto ľudí sedí asi tak v 10 iných funkciách (toto nie je žart, ale o tom inokedy).
Skrátka niet zamestnanejšieho človeka na svete, ako je náš poslanec, ktorý je často tak
zamestnaný, že nemá čas ani pár-krát do roka prísť na spoločné zasadanie.

Newyorčania sú chudáci proti nám

Porovnajme si dve podobné mestá, povedzme Bratislavu a taký New York. Podobností je viac ako
dosť – v oboch žijú okrem iných aj Slováci, aj Maďari a v oboch chodia chlapci v piatok večer von (aj inokedy – štvrtok je predsa malý piatok).

New York má 5 samosprávnych častí – Bronx, Brooklyn, Manhattan, Queens a Staten Island.
Bratislava má častí 17. New York má 51 councilmenov, Bratislava má 396 poslancov. Pravda,
nerátame tých župných, že. New York patrí tradične demokratickej strane. Až na štyroch
odbojných republikánov a jedného nestraníckeho individualistu je NYC kompletne zafarbený
Demokratickou stranou. Bratislava mala župana Vladimíra Bajana, ktorý bol v šiestich stranách
(od HZDS po nepriateľskú SDKÚ) a napriek tomu o sebe v súčasnosti vraví, že je nestranník.

Vlastne k tomu New Yorku by sme mohli prirovnať napriklad naše mestá ako Žilina, Nitra či
Banská Bystrica, ktoré majú po zhruba 31 poslancov a len o niečo málo viac mestských častí :).
Našťastie tí cudzinci, čo sa k nám občas zatúlajú netušia, že za mesto považujeme napríklad
aj také Dudince City s 1475 obyvateľmi a 9 poslancami alebo Modrý Kameň City s  počtom 1560 poctivých (hádam) duší.

Keď bude na Slovensku každý starostom alebo aspoň poslancom, až vtedy budeme konečne šťastní a zavládne sociálny zmier.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin