Nakoniec nás kroky zaviedli do Banskej Štiavnice, kde majú v centre reštauráciu s vlastným pivovarom – ERB.
Štiavnica je pekné malé mesto skrčené medzi zámkami, kostolmi a banskými domčekmi a turistov do tejto miniperly má lákať hlavne fakt, že je to celé zapísané v UNESCO. No dobre.
ERB sa veľmi podobá na svoje rodné mestečko. Je malý, čistý a útulný. Na Google recenziách sa niektorí užívatelia sťažujú na vyššie ceny, ale je trochu zvláštne čakať v pekne zariadených štýlových reštikách, že dostanete polku prasaťa za dve eurá, ako si predstavuje typický slovenský gurmán odchovaný na vietnamských bistrách. K jedlu sa ale vyjadrovať nemusíme, prišli sme predsa ochutnať hlavne pivo.
A teraz to vezmeme trochu hupom, nebudeme sa rozpisovať jednotlivo. Pivovar má štyri pivá v kategórii classic a jedno pivko (údené) označené v „limited edition“. Práve na toto údené upozorňuje najviac reklama (napríklad v ich vlastných mininovinách, ktoré sme dostali pri vstupe).
Všetky pivká sú také aké majú byť – výborne načapované, čisté a je tam presne to, čo čakáte. A tiež nič naviac, žiadne rafinované chute rozvrstvené chute sme neobjavili. Letná desiatka, hutnejšia dvanástka, obe s príjemnou kvasinkovou chlebovinkou na konci… Pšeničný Weizen akoby tiež z učebnice, s miernou ovocnou arómou, kávové tmavé a spomínaný údený borec. Údené zrovna zaujme asi najmenej zákazníkov, je to predsa len nezvyčajná chuť (tá sila onej „údenosti“ inak nie je až taká vysoká ako pri iných značkách).
Pivá sú drahšie, ale už by sme sa pri tom čudovať nemali. Reštaurácia je maličká, vkusná, býva plná turistov zo zahraničia a zákazník v nej môže nahliadnuť do toho minipivovárku. Obsluha pôsobila trochu vyčerpaným dojmom – asi tam dosť muklujú za malé výplaty, no nič, hádam cez sezónu dostanú dáku výpomoc.
Na obrázkoch dolu sú v rade: svetlý ležiak desiatka, svetlý ležiak dvanástka, Weizen dvanástka a to posledné tmavé čudo je údený ležiak dvanástka. Tmavá trinástka akosi chýba – tú dávajú do najkrajšieho pohára :) (zahnutého).
