Donovalský pivovar

Existujú aj lepšie nápady ako ísť na chatu do Tatier v polovici novembra. Teda presne v čase, keď je najhnusnejšie počasie, ešte nesneží a cez tú hmlu nevidno na kopce. Ideálny čas na posedenie na jednom či dvoch pivkách.

Tour začína na Donovaloch, jedným z dvoch horských priechodoch, o ktorých sa hovorí stále aj v rádiu. Síce ich na Slovensku máme asi 30, ale pri Skýcove by si naša socialistická vláda asi nestavala tajné luxusné podniky. Majú tu Donovalský Pivovar – Poctivé pivo od Počiatka, pardon, od počiatku. Počiatok je ten minister, ktorý  je sociálny, lebo bol v Nórsku. V podniku majú zaveseného ľadového medveďa a jednu motorku. Všetko je novučké a vyglancované – až moc. Viď. hlavný obrázok hore.

Na druhú stranu, pivko mali celkom dobré… dal som si len jedno, a to veľmi rýchlo, len na jednu cikpauzu. Ujec 12-ka, za 2,20 eur. A bolo veľmi dobré, za 2,20, taký akurátny ležiak do zimy, vyvážený, nie až tak jemný, ale čistý a řízny, aj keď to bolo asi len tým okysličením. Skrátka, slovami klasika: „To se nám to hoduje když nám lidi půjčujou peníze“.

Ujec 12-ka pivo v Donovalskom pivovare

Ako ďalší si dáme obrázok XXL Pubu vo Vyšných Hágoch. Minikrčmička s maximalistickým názvom asi 10 metrov od vlakovej stanice. Inak, krčiem s týmto názvom je asi viac. Na Tripadvisore to má 5 hviezdičiek a vraj tam chodia horelezci (však nepôjdu na Gerlach triezvi, to dá rozum). Ale teraz úplne vážne – vraj tam je aj vlastný minipivovar. Ale nie je. A toto ma bolí najviac. Dostal som iba Zubra v pohári Litovel, to mi ani nestojí za fotku. Krčmička je parádne zariadená, aj maličkým deťom sa tam veľmi páči :). A ceny sú bombové – poldecáky po 70 centov, a s horcom za 90. Ale práve na tie minipivovaríky som sa najviac tešil. Pretože som v Tatrách narazil na viac tabúľ, ktoré sľubovali remeselné pivo, ale v skutočnosti nemali. Celé Tatry sú len o Šariši, východniarskej úchylke. Čiže, čo sa týka piva, tak dnešná recenzia aj končí. Tatry a craftované pivo – nič moc.

XXL Pub Vyšné Hágy

Tak si skočíme aspoň na halušky. Do Furkotky, z vonka škaredej, ale zvnútra veľmi útulnej reštaurácie, ktorá podľa Tripadvisoru je najlepšia z celého Štrbského Plesa. Súhlasím, je to tam veľmi pekné, normálne ceny a v pohode halušky. Plznička k tomu… Furkotka je fajn. Aj detský kútik mali veľmi pekný, s drevenými hračkami. Taká reštaurácia Patria o pár metrov ďalej priamo pri jazere je nočná mora – taká pekná zvonka, že vnútri sa tlačil nenormálny dav turistov, všetci tam stáli ako na pomaranče, vrieskali, potili sa… fuj. Vo Furkotke bol v čase našej návštevy pokoj.

Furkotka, Štrbské Pleso

No a napokon to zakončíme Žeruchou, tiež pekne štýlovou kolibou „dole“ v Štrbe, alebo ako sa to tam vlastne volá. Jedlo OK, zariadenie OK, čašníci v rovnošate OK… no a pivo… asi zas len ten Šariš a ako špecialita k tomu „Tokajské pivo“. Vykľul sa z toho Kaltenecker, ktorý som ešte nepoznal, ale hm, mohli to napísať do lístka. Na etikete stojí, že je to IPA a špecialitou je spojenie vinárskeho a pivovarníckeho umenia – dávajú do toho akési zhnité hrozno, pardon, cibéby, hrozienka s ušľachtilou plesňou. A poviem vám, keď 3 decové pivo stojí 3,60 eur, tak docela dosť sa snažíte, aby ste tam rozpoznali tie hrozienka. Inak normálna, celkom dobrá a málo horká IPA… len tá cena je prestrelená. 3,60 je proste priveľa. A to je v kocke aj recenzia na celé Tatry z pohľadu pivného turistu.

Koliba Žerucha, pivo Kaltenecker Tokaj Cibéby

O autorovi Zobraziť všetky články

admin