Existuje vo svete hier vzácnejšia dojná krava, z ktorej miesto mlieka tečú zlaté doláre? Jasné, že nie. Wowko vyšlo v roku 2004, pár mesiacov po spustení Facebooku. Ale ako sociálna sieť Zuckerbergovo dielko predbehol. Dodnes si mnohí myslia, že Blizzard vymyslel, aj to, čo skopíroval.
Aby sme len nechválili, boli aj rozpačité chvíle. Napríklad, keď ku horde šupli elfov, aby aj tam boli nejakí krásavci (a 25 kilové krásavice). Dovtedy elfovia bojovali na strane Aliancie a pôvodný zmysel konfliktu sa tak trochu vytratil. I keď hráči so skrytými homoerotickými túžbami získali možnosť ako opatrne demonštrovať svoje sexuálne preferencie a odvtedy sa stali blood elfi najhranejšou rasou na väčšine serverov.
K dobru Warcraftu nepripočítame ani to, že z hromady mladých ľudí vychoval zástup závislákov a zrejme poohýbal aj zopár chrbtíc uprostred anatomického vývoja. Ak sa jedného dňa prestane ľudstvo rozmnožovať, nebude to následkami jadrovej apokalypsy, alebo novým dielom úspešnej MMO hry.
Každé MMORPG má svoj vlastný slovník, ktorému nepostihnutí ľudia nerozumia ani zbla. Warcraft cez túto scénu urobil pekný ťah štetcom naprieč a výrazy z neho používajú ľudia aj v iných hrách. Napríklad talenty sa inde volajú skills, feats, perks a bohvieako ešte, ale pre hráčov sú to stále talenty a basta. Ťažko sa vystupuje z tohto tieňa.
Na trhu s MMORPG sa dá síce veľmi pekne zarobiť, ale nedá ovládnuť. Škoda, že je tento žáner dnes taký zablokovaný.
Nízkopolygónový zázrak
Čím sa World of Warcraft líši od konkurencie je napríklad grafika. Komiksová, miestami hranatá, zvláštne poohýbaná a v každom prípade pekne štýlová. No najmä – absolútne nenáročná na hardware. A to vravíme dnes, lenže ono to šlo dokonca spustiť na prastarých Pentiách (bez číslovky) s pamäťou, ktorú dnes nedávajú hádam ani do kalkulačiek. Kvalitná technológia sa pozná nie podľa množstva blýskavých svetielok, ale koľko ľudí si to dokáže plynulo spustiť.
Samozrejme, nájdu sa takí, čo sa z grafiky World of Warcraft dnes smejú, ale tí v dobe jeho vydania ešte lúštili abecedu v šlabikári. Nuž, je to starček a rokmi sa to nezlepšuje. Len pár drobností. Výhodou je, že si môžete brázdiť svet, bez miliónov otravných loadingov, ktoré nám spríjemňujú život v iných hrách.
Alebo taký hlavný počet hlavných miest – osem veľkých a potom hŕby malých – to tiež nie je samozrejmosť všade. Človek by si povedal, že ako čas postupuje, technológie sa zlepšujú, hry naberajú na Gigabytoch, že by obrovské mestá mohli byť častejšie (pričom ich vidíme skôr pri neznámych projektoch ako Darkfall alebo Entropia).
Hromada príbehov rôznych skupín a frakcií – ktoré sa absolútne nevtierajú do pozornosti a kto chce ich veselo ignoruje – tiež dobre padnú. Sú tu temné (no, ako sa to vezme, skor rozprávkovým spôsobom) story aj veselé bokovky. Gnómovia lietajú na svojich šibnutých prístrojoch, trpaslíci sa hrabú v zemi a taureni zase v zadkoch. V čom sa budú hrabať pandy, zatiaľ nevedno.
Svoju kapitolu by si iste zaslúžila aréna – miesto tvrdých bojov, kde sa okrem iného rozhoduje aj o tom, či to vydržíte hrať niekoľko rokov :). Konkurencia, ktorá sa podobnému súťaženiu medzi hráčmi vyhýba má našliapnuté do zabudnutia.
Všetci sú dobrí
Wowko má aj pekné posolstvo v dnešnom svete, kde sa ľudia nenávidia kvôli farbe kože. Prvá hra zo série Warcraft sa volala Humans and Orcs a Orkovia tu boli proste tí zlí, krutí a spravodlivosť volala po ich porážke. Potom ale prišiel nápad urobiť adventúru zo sveta Warcraft (ktorá nikdy nevyšla) a príbeh sa stočil.
Orkovia sa stali hrdým národom s ťažkou minulosťou, kde ich mnohí využívali na nekalé ciele, ale ich bojovného a čestného ducha nezlomili. Že táto kreslená hra nikdy nevyšla je škoda, no aspoň sme mohli vo World of Warcraft cestovať v dungeone Old Hillsbrad do minulosti a zachrániť Thralla z rúk opilca Blackmoora. Takže nakoniec, horda a aliancia nie sú tí zlí a ti dobrí, sú to len dve frakcie hľadajúce si miesto na svete so svojimi víťazstvami, prehrami a chybami (teda, neviem aké chyby by sa dali vyčítať nemŕtvym, ktorí sa stále babrú s nejakými toxickými fľaškami v snahe vyvinúť novú chorobu, ktorá by pokosila ľudstvo).
Hogger a Leeeeeroy Jenkins
Z hromád komiksov a kníh sa do hry dostali takmer všetky postavy, alebo aspoň odkazy na nich. Niečo pre bibliofilov. Hra ale obsahuje aj hrdinov iného formátu – trebárs legendu typu Hogger (najkrajší a najsilnejší gnoll na lvl 10 aký kedy chodil po Azerothe), na ktoré sa poriadajú edukačné zájazdy mladých 1-levelových gnómov. Iným typom hrdinu sa stal živý hráč s menom Jenkins, ktorého meno ako titul hrdo nosí zopár miliónov iných hráčov, ktorí vyznávajú priamy Leroyov štýl pri potýčke s malými dráčikmi.
Svet: na začiatku bol Azeroth s dvomi kontinetmi. Východné kráľovstvá, kde dominovala Aliancia a Kalimdor, kde sa bolo viac Hordy. Potom ale prišla veľká udalosť – Temný portál, zavretý od posledného veľkého vpádu orkov sa zase otvoril a hráči mohli objavovať Outland na inej planéte. Časom sa udalosti presunuli opúť na domovskú planétu a prišiel čas vybaviť si účty s Kráľom Lichov na severnom kontinente Northrend. Datadisk Cataclysm len dopracoval už existujúce základné kontinenty. No a napokon, čaká sa na ostrov Pandaria. Edit po rokoch: po pandách sme sa vrátili do Outlandu, ale v naspäť v čase – keď sa volal ešte Dreaenor. V Legion sme sa pozreli na rozľahlé Broken Isles, ktoré vlastne nie sú novinka, lebo boli už vo Warcrafte 3. A v datadisku BFA sme navštívili ostrovné krajiny Kul Tiras a Zandalar (opäť lokácie spomínané skôr). Pribudol aj podmorský Nazjatar – akurát, že sa tam vďaka kúzlu chodí po suchej zemi. A čaká sa zeme medzi životom a smrťou – Shadowlands.
Nezabudnuteľné momenty:Zástupy super silných bossov, o ktorých hráči dlhé mesiace snívali, kým sa ich podario poraziť. No, aspoň kedysi to tak bývalo. Časom sa hra stávala trochu jednoduchšou a hlavne tie bitky boli po dlhom tréningu lepšie zvádateľné. Takí bossovi ako Ragnaros či Nefarius z pôvodného Wowka navždy ostanú v našich srdciach. Potom prišli Archimonde, Illadian, poblúdený kráľ Arthas, každý s plukom následníkov, na ktorých si mnohočlenné skupiny hráčov veľakrát vylámali zuby. Veľkými udalosťami boli nové datadisky a otváranie nových svetov. Pamätáte si na tlačenicu pred Dark Portalom alebo cestu loďou do Northrendu? Paráda.
Zvláštnosť: Hľadať zvlášnosti v hre, ktorá určuje štandardy vo svojom žánri nie je jednoduché. Zvláštne je skôr to, ako otrocky všetky MMORPG hry kopírujú Warcraft – jej to už tak zlé, že to hráči už ani nevidia. Pritom Wow okopírovalo štýl Everquestu, ale na to si dnes už sotvakto spomenie, keďže meradlom sa stal produkt od Warcraftu. Zvláštnosťou je možno, že celý ohromný kontinent je jedna veľká mapa bez loadingov, s čím majú konkurenti stále problém. Možno i také lietanie stojí za zmienku – tu vyzerá ako najjednoduchšia vec na svete, ale v takom konkurenčom Star Wars sa nedá plávať ani vo vode a nieto ešte lietať.
Variabilita povolaní: silná stránka hry. Hoci nájdete iné MMORPG, kde je povolaní a smerov viac, tu to autori dotiahli dokonca, tak aby všetko držalo pohromade. Štatistikoví šialenci síce nebudú ani chvíľu súhlasiť, ale 10 classov je naozaj vyvážených, ponúkajú dostatok rôznych smerov, zameraní na spôsob hry a určenie roly v hre. Nič nie je komplikované, takže nováčik netápe. Samotné RPG prvky spočívajú len vo výbere talentov a hľadaní vecí. Štatistiky inak neovplyvníte.
Maximálny level: Z pôvodnej ťažkej 60tky sme sa časom dostali na 70tku, 80tku, aktuálne je maximum 85, ale porastie to vyššie. Proces expenia sa rokmi ale zjednodušuje a nie je to už tá poctivá drina ako voľakedy.
Poznámka: pripadajú aj vám pandy ako infantilná kópia z filmu Kung-Fu Panda?
