Bolo nebolo, zišlo zopár hercov, prišlo obecenstvo vyobliekané ako na mexický kar, a hralo sa. Všetko bolo tak ako malo byť. Akurát nikto sa nesmial. Mala to byť veselá hra. Počuli ste ihli padnúť na koberec… Nie, inak. Počuli ste susedove žalúdočné kyseliny ako vypaľujú vredy do brucha. Ihly majú v divadle iba šatniarky.
Potom to prišlo. Herec z ničoho nič povedal herečke, že je piča. Bum. Náramný rehot. Obecenstvo vybuchlo hurónskym chechotom. Keby sa v divadle mohli jesť pukance, lietali by vypľuté z úst po celej sále. A potom zase ticho… a zase niekto povedal piča a zase sa ozval zvuk trhanej bránice a explózia zadržiavaného smiechu. Do kopy povedali piča v hre asi 5 až 10-krát. Nepočítal som to. Veľmi dobre bolo publikom prijaté aj hovno v strede obývačky, zato na slovo sračky pred záverom sa už nikto nezasmial.
Aby som bol fér, jeden ne-opĺzly žart žal úspech – keď herec vypadol z balkóna. Potom ten istý manéver zopakovali asi desaťkrát, až si aj najslobodomyslenejší komik v publiku musel povedať, že opakovania vtipu majú byť maximálne tri za predstavenie. Normálne, postave naraz kleslo IQ o 60 bodov a znovu a znovu vypadávala z balkóna. Na tejto technike je postavená celá naša televízia, že… Jednoducho: hra z panelákového prostredia. Ako sa rodina sťahuje medzi dvomi panelákmi. A teraz: je problém v divákoch alebo v tvorcoch, ktorí ostatne, len nastavujú kašu podľa toho čo vyskúmali?
Problém s humorom, nebude len v divadle. O Štúrovi sa traduje, že ho videli smiať sa iba raz v živote (keď nemal čím zaplatiť v krčme). Náš najslávnejší básnik sa narodil v obci Závažná Poruba. Prvý humoristický časopis vydával predseda SNS (najlepšie vtipy mu posielali Česi). A tak ďalej. Nepohli sme sa za tých 200 rokov – ťažkal si Satinský, keď mu zakázali Reného (hru podľa tiež zakazovaného Bajzu).
Čo s tým? Napadajú mi dve riešenia. Ak nám humor nejde, neslúžme si ním. Stephen King nenávidí príslovky a nikdy ic nepoužíva. Vytesnil ich zo svojho sveta. Ak v Kingovej knihe vidíte príslovku, najskôr ide o robotu premotivovaného prekladateľa. V skutočnosti veľkí spisovatelia vedia používať príslovky, rozumejú kde áno a kde nie. Stephen to nevedel, tak sa na to vykašľal. Nie som si istý či výraz „do piče“ je príslovka alebo citoslovce – Chatbot sa k problému nechce vyjadriť a budiť svoju starú slovenčinárku kvôli tomu nebudem.
Druhá metóda: navštevovať iba detské divadlo. Nemusíte sa výberovo obliekať. Hry sú krátke. Lístky sú lacné. Témy sú širšie ako ľudová slovesnosť a paneláky. Detičky sa smejú na kadečom…a dospelí sa smejú na detičkách…
Ešte tretí nápad. Urobiť hru čisto založenú na nadávkach a vulgarizmoch. Videli ste Brewsterove milióny s Richardom Pryorom? Tak hentak. Napr. predstavenie o tom ako sa elektrikári v 90-tych rokoch v Petržalke pokúšajú vymontovať elektrickú skriňu, čo visí na klincoch v pivnici plnej odpadkov a fekálií. V takej hre by nepadlo jediné slovo schválené jazykovedným ústavom. Alebo ako traktorista opravuje traktor a musí sa dostať k nejakému šróbiku v strede motora a kvôli tomu desať hodín všetko rozmontovávať… všetci svätí by sa minuli po desiatich sekundách :). To by sa dámam v prvom rade právom natriasli pončá.
