Veľmi, veľmi dávno, skoro až pradávno, keď bola spoločnosť čistejšia a otvorenejšia, ženy ani otroci si nemohli vyskakovať, nechal babylonský panovník Chammurapi do skaly vytesať svoje zákony. Medzi nimi sa písalo, že kto bude nepoctivý k pivu a bude ho šudiť, dolievať ho vodou apod., bude za trest utopený. Alebo mu bude do krku to liate toľko piva, až kým podvodník nezomrie. Staré dobré časy.
Dnes už na staré zákony nikto nedbá, skalu ukradli Francúzi a môžete si ju maximálne odfotiť v Louvri a potom to zapiť nejakým hnusným mizerným patokom, pretože tak sa skrátka veci majú. Vnímavejší čitatelia už tušia, že mi dnes recenzovaný kúsok Ikkona Red Virgin nechutil.
S pivkom sa pohral nejaký grafik a kreatívec, ktorý vymyslel sexy meno a etiketu s obrázkom, ktorý upúta v chladničke pivotéky. A to je asi tak všetko čo sa dá o tejto červenej IPA povedať. Myslím, že pivovary by mali prestať chrliť marketingové názvy ako z guľometu a sústrediť sa na ozaj dobré pivo, ako to robia napríklad belgickí mnísi – varia 300 rokov jedno pivo, ale stojí to za to.
Pivo bolo zrejme dobre skladované a malo ešte fúru času do vypršania spotreby. Penivosť a iskrivosť by sa na škále od 0 do 100 dala čiarkou poznačiť niekde okolo čísla 0. Proste nič. Pekná červená farba a chuť „ako po červenom ovocí“, v praxi však ako zvetraná malinovka, do ktorej niekto nalial kýbeľ vody a dúfal, že si nikto nič nevšimne. Veľmi drsne vodové pivo. Bez rozjazdu a dojazdu. Trošku chutilo ako sirup proti hlienom v krku Stoptussin, akurát toho sirupu by človek vedel za deň vypiť za fľašku, tu som sa musel premáhať. Vidno, že v Rožňave sa začali opájať mocou a peniazmi, keď uzavreli kontrakt s Tescom. Keď to pôjde takto ďalej, tak v tom meste človek miesto žemle dostane hamburger. Rada: menej experimenovať, viac ľúbiť.
