Na pive
Iron Maiden: The Book of souls

Na Youtube sa objavil singel Speed of Light z nového albumu Majdenov The Book of Souls a zdalo sa, že to bude jednoduchá a šablónovitá záležitosť. Ale nie je! Tento nový album sa mi páči hádam najviac od Brave New World.

Albumov majú “panny” už 16 a tento je najdlhší a preto je to dvojalbum. Čo už v dnešnej dobe je trochu prežitok, ale Iron Maiden sú stará škola. Nová hudba došla až po piatich rokoch – spevák Bruce sa dal dokopy po ťažkej chorobe. No naspäť k tomu, prečo sa mi to zdá najlepší abum od BNW… Posledné albumy A Matter of Life and Death a Final Frontier ma veľmi neoslovili, boli tu dve-tri pesničky, ale ako celok nič moc. Mimochodom, práve Final Frontier dosiahol najväčší  komerčný úspech v histórii kapely, takže vidno, že čo sa komu páči je vyslovene pocitová záležitosť, ktorá sa ťažko vyjadruje slovami.

Prvá ochutnávka, singel Speed of Light je veľmi klasický, jednoduchá kompozícia a klasické video – Eddie a staré počítačové hry, to už u IM bolo. Ale keď sa pozriete na album, každá jedna pesnička má aspoň 5 minút, trebárs The Book of souls má cez desať minút… a Empire of the Clouds…. uf 18 minút!!! A práve táto najdlhšia pesnička v histórii skupiny sa mi páči najviac. Je to normálne – púšťať si nejakú 18-tku stále dokola? :)

Pod Empire of the Clouds je ako autor napísaný Bruce Dickinson (v IM vždy najviac skladal Steve Harris a ostatní sa pridávali sem-tam) a aj tu hrá na piáno. Pieseň je o najväčšej vzducholodi, ktorú Briti postavili v 30-tych rokoch, nevídaný stroj, do ktorého by sa zmestil Titanic a cestu do Indie na palube chcel absolvovať aj pán minister letectva… Ale loďka sa zrútila v búrke na Francúzskom, 50 ľudí sa zabilo a bol to koniec jednej éry. Parádny Brucov text a parádna hudba…

Ale nebol by to dobrý album, keby nebol tučný úplne. Na Brave New World bola našlapaná každá 1 pesnička a na The Book of the Soul je to rovnako – len pre poriadok Death or Glory alebo The Red and The Black sú u mňa pekne vysoko…. (druhá menovaná má opäť 13 minút:)).

Nestarnúci chlapci sa v parížskom štúdiu opäť pochlapili. Harris povedal, že tentokrát sa s pesničkami nepárali, nepiplali ich, nahrali ich okamžite po zložení – a je to cítiť, album je vitálny a má gule. Na internete sa síce dá nájsť dosť trollovania a nízkych hodnotení, ale všetky veľké rockové magazíny, čo niečo znamenajú, dali novej platni vysoké hodnotenia. Pre pravého IM fanúšika je to pekný zárez… a ostatných sral pes.

A Iron Maiden sa opäť chystajú na veľké turné.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin