Keď sa dobre vydáte a máte dosť elánu, môžete veselo točiť filmy. Potiaľ je všetko v poriadku.
Zlomyseľný škriatok kedysi spôsbil, že na tomto blogu máme len dva typy kategórií – najlepšie filmy alebo najhoršie filmy. Nič medzitým. Takže rozprávku slovenskej režisérky Mariany Čengel-Solčanskej Láska na vlásku šupneme do prvého šuplíka, domáca tvorba sa má podporovať. Ale poviem vám, dopozerať to do konca bola slušná fuška. Kalvária.
Prečo tento film každý označuje ako rozprávku? Niet tu žiadnych nadprirodzených úkazov a cieľová skupina divákov úplne očividne nie sú deti. Popravde, krpcom radšej pustite prenos z parlamentu, to bude pre nich záživnejšie. Historický film to nie je, stredovek by musel ukázať oveľa drsnejšiu tvár. Film cieli na staré ženy a vo všeobecnosti na divákov slovenských telenoviel. Má presne také isté tempo, také isté bezduché dialógy a také isté problémy postáv. Ešte aj pomer ubitého nešťastia a krátkych iskričiek šťastia je presne taký istý.
Prakticky všetky postavy vo filme trpia zápalom hrubého čreva, čo sa odráža na ich mimike. Princeznú hrá dievčina s menom pornoherečky Celeste Buckingham (Kde ju preboha vyhrabali? Má menej hereckých póz ako Arnold v Conanovi, takmer 100 % času chodí po plátne zachmúrená a na konci predstiera „akože prekvapenie“). Má sedliacku tvár, takže je logické, že sa do nej nakoniec buchne chudák a nie bohatier.
Zaujímavé sú negatívne postavy. I to je hlavný rys rozprávky – že dobro víťazí nad zlom. V tomto prípade sa ale tak sotva stane. Na začiatku je akýsi nazlostený Turek a hlavným antagonistom je ambiciózny radca, ktorý usiluje o palácový prevrat a kuje pikle proti kráľovskej rodine. A potom – absolútne nič sa nestane. Dobro sa zlom tak akosi vôbec nestretne, žiadne rozuzlenie konfliktu nenastane, nijaký finálny stret, proste kravský prd. Len rozprávač sucho oznámi, že zlý radca skončil. Gratulujem k najväčšej scenáristickej hovadine minulého roka. Zaujímalo by ma, čo si o tom mysleli Česi, ktorým to počas vianočných prázdnin vysielali a ČTV.
Scenár je skrátka mizerný. Polovicu filmu tvorí úvod, kedy sa nič nedeje. Žiadny humor. Žiadne duchaplné hlášky. Vieme, že práve české, ale aj slovenské rozprávky boli vždy zdrojom legendárnych replík a nápadov. Tu toho veľa nie je… Nežiadame, aby si Mariana zadovážila druhého Miloša Macourka, ale hej! – trochu života do toho umierania. Hlavným dejom je teda tá láska medzi hlavou štvoricou postáv. Mladý Spišák hrá dobre, ale má slabý hlas. Lovestory je nudnejšia ako keď Anakin balí Padmé Amidalu.
Všadeprítomné klišé, názov filmu mierne pajcnutý z jednej pomerne novej disneyovky. Príbeh je zase od Twainovho Princa a Bedára. Princeznú hrá superstaristka, ktorá nemá hereckého talentu ani čo by sa za necht vošlo. No a ako producent filmu je podpísaný človek, ktorý v roku 2011 vzal 300 tisíc eur od štátnej televízie na tvorbu rozprávku, ktorá akosi, hehe… točiť filmy na Slovensku je utrpenie. A presne to sprotredkovane zažívam aj ako divák.
A je to škoda, lebo filmorozprávka má veľmi peknú výpravu, dobre vybrané lokality, pekné kostýmy, šermiarov, Oravský hrad, ošúchaného šaša. Dobrá myšlienka. Dobrý skutok. Poriadna stredoveká krčma. Pani režisérka ale potrebuje lepšieho scenáristu a strihača, ktorý má aspoň základný zmysel pre realitu.
Starý dedko kdesi uprostred snímku tvrdí, že naši ľudia sa málo smejú. No, ani tvorcovia filmu v tomto ubolenej slovenskej duši veľmi neuľavili. Ale veľa ľuďom sa Láska na vlásku páčila. Slovenský divák je už príliš zvyknutý na telenovely a už ani od filmu nečaká, že by mal mať nejaký dej.
