V roku 1829 vznikol v Londýne Scotland Yard (celým názvom New Scotland Yard, hoci starý nikdy neexistoval) – metropolitná polícia na území Veľkého Londýna. Jeho zamestnanci sa, ako dobre vieme, často obracali v úzkych na pomoc Sherlocka Holmesa. V tomto istom roku vznikla vlastne celá reforma modernej polície pod vedením premiéra a ministra vnútra Roberta Peela, napríklad vznikli typicí strážnici, tzv. Bobbies, ktorí dodnes okrem obuška nemajú žiadnu zbraň. V časoch Holmes-Watsona boli tieto jednotky už 50 rokov etablované v spoločnosti.
V 19. storočí bola Británia na vrchole svojej koloniálnej moci, okrem nesmiernych bohatstiev Indie si v postate Briti užívali luxusný tovar dovážaný z celého sveta – nad impériom za kráľovnej Viktórie slnko nezapadalo. Viktória vládla vyše 60 rokov až do roku 1901 a počas tejto éry sa priemysel nesmierne rozvinul a z ostrovnej krajiny sa stala industriálna veľmoc. Britom patrí mnoho prvenstiev, napríklad pri zakladaní novín, Národnej Galérie, prvej zoologickej záhrady, učených spoločností a množstvo ďaľších výdobytkov.
Napríklad aj takej kanalizácie a prvých splachovacích záchodov, vďaka čomu sa Londýn stal zdravším miestom pre život. Prichádzajú nové zákony, nové demokratické pravidlá, ženy sa začínajú vymaňovať z korzetov a obručí spoločnosti, armáda potláča krvavo na Trafalgárskom námestí manifestáciu robotníkov, Temža sa stáva znečistenou stokou. V Londýne predvádzajú prvý “parný kočiar”, v Britskom kráľovskom múzeu sa hromadia artefakty obrovskej hodnoty, hoci s ich premiestňovaním krajiny pôvodu nie vždy súhlasia.
Samuel Clegg v dome v The Strand v Londýne prvýkrát montuje zariadenie na svietenie plynom. Výzor mesta dostávajú pod kontrolu vyhlásení architekti ako napríklad John Nash, ktorý projektoval Regent Street a ďalšie typické miesta. V Old Bailey sídli súd a anglický lekár Peter Mark Roget spoluzakladá Londýnsku univerzitu. 19. storočie je čas nového pohľadu na umenie, dramatického zvýšenia produkcie priemyslu, šialené preteky vo vynaliezaní, ale aj početné koloniálne vojny. Ulicami britských metropol kráčajú rafinovaní zločinci.
V roku 1880 (čiže začiatok Sherlockových prípadov) mal Londýn už 6 miliónov obyvateľov a čo sa týka priemyslu či obchodu, zatiaľ sa mu nerovnali ani Paríž či New York. Vo vonkajšom Londýne však začali vznikať aj slumy, aké popísal Charles Dickens v Oliverovi Twistovi. Možno najslávnejším svetovým podujatím v 19. storočí bola Great Exhibiton v roku 1851 v londýnskom Crystal Palace. Londýn sa stal útočiskom početných imigrantov – Írov, Židov, Aziatov, Indov a ďaľších obyvateľov impéria. Mapu Londýna kompletne prekopali rozsiahle železničné projekty. Vznikli slávne nádražia ako King’s Cross station alebo Waterloo Station.
