Mrhanie jedlom (bratislavský podchod)

Mrhanie jedlom (bratislavský podchod)

Kto si chleba nevie odkrojiť, nevie si na neho ani zarobiť. A kto jedlo vyhadzuje… ten si zaslúži byť aspoň deň o hlade.

Časť sveta hladuje, časť sa topí v dostatku. U nás je to asi tak pol na pol – jedlo síce máme, ale odborári s rezňami v chleboch tvrdia, že niet čo do huby, nehovoriac o tom, že každé zdraženie rožkov o dva centy úzko súvisí so zvýšenými srdcovými príhodami u staršej populácie.

Teraz zopár drastických čísel, ktoré zozbierala britská organizácia Institution of Mechanical Engineers: okolo 30 až 50 percent vyrobeného jedla na svete sa nikdy nedostane na tanier. 1,2 až 2 miliardy ton jedla jednoducho… vyhodíme. Samozrejme, týka sa to hlavne rozmaznaného západu. Čo za to môže? Nedostatočná infraštruktúra, zlé skladovacie  priestory, psychológia „dokonalého jedla“ a v neposlednom rade rozhadzovačnosť spotrebiteľov.

Asi 550 miliárd kubíkov vody vo svete sa tým pádom vyplytvá v poľnohospodárstve zbytočne. Je to niekoľkonásobne viac ako svetové zásoby humanitárnej vody. Nehovoriac o mrhaní pôdou a inými nákladmi v poľnohospodárstve, ropou, chemikáliami, prácou, a tak ďalej a tak ďalej. Vo Veľkej Británii sa napríklad nezozbiera 30 percent plodín, pretože plody jednoducho nie sú dosť „pekné“ pre spotrebiteľa. Poprípade sa často stávajú prípady, keď trhy stlačia cenu určitej komidity tak nízko, že sa ju neoplatí ani zbierať, pretože náklady na zber sú vyššie ako možný výnos.

Kde vo svete sa hladuje? Kde nemajú prístup k čistej pitnej vody? My to zrejme navzdory našej kverulantskej povahe nie sme. Ale inde je voda zlato. K výpočtom, koľko hladujúcich ľudí by objem vyhodených potravín nasýtil, je zbytočné sa venovať. Zrejme všetkých.

Newyorský starosta Michael Bloomberg vedie kampaň proti plastovým obalom jedla. V túto dobu by mali byť už zákonom zakázané. Ani nie kvôli plytvaniu, ale kvôli tým úžasným horám odpadu, ktoré zaplavuje okolie Veľkého jablka – asi 1,2 milióna ton odpadu plastových jednorazových obalov a zvyškov hnijúceho jedla. Kvôli tomuto fenoménu napríklad v New Yorku klesol podiel separovaného odpadu – Američanom sa jednoducho nechce oddelovať nádoby od jedla, takže recyklujú menej a menej.

Predstava, že to sa zje neskôr, to sa predá, alebo to sa vyhodí v pomyjách prasiatkam je jednoducho scestná. Ľudstvo plytvá ako nikdy predtým.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin