Ale za reč stoja. Takéto hry sa dneska už nerobia :).
Arx Fatalis
Arx Fatalis. Keď už doba zavrhla čisokrvné dungeony, prišiel Arx Fatalis. Ľudstvo sa ukrýva po apokalypse pod zemou v obrovskom jaskynnom komplexe. Začínajú sa diať čudné veci. Atmosféra je dusná, v tmavej chodbe niečo klopká… A mŕtvol sa po zemi povaľuje viac ako stretáte živých NPCčiek. Ako za starých čias. Jedna z tých vecí s menším rozpočtom, ale nadšenejšími vývojarmi.
Arx Fatalis bol v podstate klasický krokovací dungeon, akurát nie krokovací. Nikdy ste neuvideli ani kúsok neba a na večeru ste si navarili veľa výživných potkanov umlátených kosťami. Hra mala jeden veľmi originálny prvok – efektné castenie kúziel pomocou myších gest. Dobrý nápad, akurát nuda – neujalo sa to :). I ja som radšej chodil potom s mečom než mával myšou, pretože tie kúzla často zlyhlali. Keď ste postupovali do nižších poschodí, príbeh aj prostredie začali do seba skvelo zapadať – ozaj premakané RPG, ktoré sa dokonca dostalo na satanský zoznam akejsi východoslovenskej fary (spolu s Harry Potterom).
Neverwinter Nights. Tá Aribeth, to je teda baba. Krásna paladinka v blýskavom brnení, s obrovským mečom, bdie nad chorými a v ťažkých časoch by sa hádam pre trpiacich aj rozdala. Ale veci nakoniec vypálili úplne inak ak zamýšľala. Toto je iba jeden príbeh z mnohých, ktoré hra NWN (jednotka z roku 2002 forever) so svojím otvoreným vývojárskym prostredím priniesla. Toto bolo ešte klasické RPGčko z dielne Bioware, aj keď už vlastne 3D. Krásna hudba, atmosféra, plno príbehu… a tá nešťastná Aribeth. Ja si spomínam ako som hral za rangera a potom aj tuším za barda… a ako boli tieto classy oveľa ťažšie na hranie :). Neviem prečo, ale nemal som k dispozícii healera (už si nespomínam prečo) a toho hlúpeho rangera som hral v podstate ako warriora, len s oveľa horšími statmi. Ale vtedy mi vyššia obtiažnosť nevadila :p.
Planescape: Torment.
Planescape: Torment. Slabé povahy utekajú. Táto hra v sebe obsahuje tučnú knihu (alebo sériu kníh) a nie každý má chuť prekúsavať sa jej príbehom. Už aj preto, že to nie je o rytieroch a drakoch ako u iných Dungeons and Dragons hrách, ale story je tu o dosť temnejšia, záhadnejšia a otvorenejšia. Hra pre znalcov. Je to z takého divného sveta.. medzi svetami. A trošku morbídne – zobudíte sa v márnici a furt čosi šijete v mŕtvolách. No a hej, tá nešťastná krásavica Deionarra a jej smutný príbeh a hudba. Prečo sa vlastne do mňa zamilovala. No, veľmi by som sa divil, keby nie. Inak, ten bezmenný na reklamnom plagáte je namaskovaný nemecký skladateľ Guido Henkel :p. Dobrá hra, ale dneska už by som na ňu nemal trpezlivosť. A veru, tuším som aj naverímboha odklikal hodne dialógov.
Wizards and Warriors. Už ani za boha si nespomenie, o čo v tomto dungeone šlo – akurát, že ma veľmi bavil a dohral som ho. Hra sa evidentne inšpirovala sériou Wizardry a tuším, že som mal v parte aj slona. Celé to bolo také lacné – klopýtal som po divnej lacnej mape a sem-tam niekoho sundal. NPC boli len v 2D mestách, ale ako to bolo chudobné, tak to bolo tým starodávnym spôsobom zábavné. Klasické RPGčko. Screenshot absolútne nevyjadruje samotnú hru :).
Final Fantasy. Je načase sa porátať s touto sériou. Nebavilo ma to hrať. O FF viem toho hodne veľa – videl som veľa videí, čítal veľa článkov a názorov, v krčme preberal veľa detailov. Viem o čo tam zhruba šlo – ale to nešťastné hranie. Pokiaľ viem, na PC boli prevedené len sedmička s Cloudom a osmička so Squallom. Potom aj onlinovka a pätnáska je na streame, jasné. Bojujem s tým nezahrať si to…nie som fanda tých hier, čo dlhšie sťahujem ako hrám :). Radšej si pozriem stream walkthroughu z remasterovenej sedmičky. Ach ale to hranie. Aké to len bolo na PC zlé – z prvej Playstation prerobiť japonské RPGčko. To ovládanie, ten štýl, tá filozofia. Nič nepasovalo.
Svety boli krásne, začali sa tu rozvíjať romance, balili ma dáke mladé učiteľky v bojovníckej akadémii. Ale súboje ma ubíjali. Keď som si privolal akési GFko, zakaždým nastala minútová animácia keď dáka planéta zletela v megaefektnej hovadnie a bucla na zem. Nedalo sa to preskočiť. Kravina ako mraky. Nedohral som ani jednu FF hru a myslím, že som sa ani nedostal ďaleko – tá šialená japonská posadnutosť so zdĺhavými efektami ma necháva s chladom v mozgu.
