Ako sa z pohanskej swingers párty stali sviatky duchovna a pokoja a následne obžerstva, plastu a Mariah Carrey.
25. decembra sa narodil Isaac Newton, ale pravdepodobne nie Ježiš Kristus. V biblii sa dátum jeho narodenia nespomína, ale spomína sa, že pastieri vtedy ležali na poliach a Mária sa živila tak, že triasla ďatlovníkami (slovenský preklad je v niektorých pasážach dosť obrúsený, ale to je iný príbeh). Takže to asi nebolo v zime. Nehovoriac o tom, že rímske sčítanie ľudu (vôbec prvé v histórii, najväčšie podujatie v dejinách ľudstva) asi nebolo práve v čase, keď sa všetky cesty zmenili na rozbahnené rieky… O Augustovej dobe sa vie, že Rimania vtedy mysleli hlavou, sčítanie sa nemuselo odohrať naraz… A hlavne: Márie sa netýkalo. Ženy nikto nesčítaval (neplatili dane a neslúžili vo vojsku). To spomínam zato, že Mária sa v Biblii spomína oveľa častejšie ako Jozef (ktorý za sčítacím komisárom mieril z Nazaretu, hoci sa mohol zapísať aj tam, pravdepodobne kvôli otcovskej pôde.
V skratke: dátum Ježišovho narodenia je zahmlený a nedá sa vypočítať. Napriek tomu to jeden byzantský mních (ktorého meno si nezapamätáte) urobil, jeden historik dátum 25. december spopularizoval a cisár Konštantín ho uviedol do praxe prvými Vianocami na svete (to bol ten panovník, čo vyhladil zopár kmeňov a vraždil aj členov vlastnej rodiny. Len si predstavte ako topí svou manželku vo vriacom kúpeľi a smeje sa pri tom „HO-HO-HO“). Ako spomínaný mních prišiel k dátumu 25. december? Jednoducho. Vypočítal si, že archanjel Gabriel navštívil Máriu v marci + 9 mesiacov. Mária mu síce povedala, že Jozef je impotentný a ona v živote nepoznala muža, ale Gabriel odvetil, že „Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho“. A bolo.
No a 25. decembra sa vtedy v Rímskej ríši slávili povestné Saturnálie, ako nám hovoria početné meme vtipy v tomto období. Pravda je, že nešlo o rímsky vynález – Rimania nevynašli nič – ale prebraný od iných kultúr, v tomto prípade od Grékov. Ale všetky kultúry oslavovali zimný slnovrat, to bola predsa veľká vec – deň sa predlžuje, vyjde slnko, Bohovia na nás nezabudli! Zase bude leto. Vtedy ešte na Vianoce nepredstierali šťastie ako dnes, ani sa toľko nerozvádzali.
Saturnálie… veľmi veselý sviatok. Wikipédia trochu sucho konštatuje, že občania sa vtedy vymenili s otrokmi, dávali si darčeky a pálili sviečky. Stojí sa to zisťovať, čo všetko sa vtedy dialo. Boli to ohromné orgie s kopou podivností. Striedmy Livius napísal, že ľudská skromnosť vtedy ustúpila všetkým možným zhýralostiam sveta. A čo v takom Grécku, kde sa žilo v maličkých polisoch, ktoré mohli kedykoľvek vymrieť na mor alebo vo vojne. V takej Sparte mali starešinovia hlavu v smútku: Sparťanov bolo máličko, oveľa menej ako otrokov a mladí sa nechceli veľmi množiť. Pestovala sa pederastia – starý vojak mal mladého (milovník a milovaný) a 150 takých párov tvorilo najobávanejšie vojsko staroveku (odporúčam komiks 300). Jasné, že počas Saturnálií vyháňali rodičia mládež nahú na párty a nezabudli im klásť na srdce, aby okrem kamarátov nezabudli obskočiť aj vnučky. Aby nevymreli.
Stredovek si predstavujeme ako potemnenú pochmúrnu dobu, kde všetci umierali na mor a pod bičom pánov. Ale inak mali aj dosť voľného času – polovicu roka bol vždy nejaký sviatok. Veselili sa vo veľkom, že ten klip Men without hats je len mierny odvar všetkého čo sa dialo. Každý európsky národ prispel svojou trošku (často založenou na pohanskom základe) do toho, čo považujeme dnes za pekné Vianoce. Nemci napríklad stromčekmi (v Anglicku popularizovali stromčeky ich nemecké princezné) a názvom. Ale sviatky to boli zrejme pekne bujaré. Nepatrili do oficiálneho cirkevného koloritu a taký Cromwell ich rovno zakázal.
Kde mohli skôr ľudové ako formálne sviatky získať dnešnú tvár? Samozrejme, v Amerike. Mravy aj zákony sa v slobodnom nezaľudnenom kontinente zmenili – a to aj pre početných puritánov, ktorí ako prví kolonizovali rozsiahle zeme. Ale ozajstné Vianoce dnešného typu vznikli až po Prvej svetovej vojne, keď sa svet prevrátil naruby a stará morálka umrela. Opraty chytili… obchodníci. Obchodný dom Macy’s v New Yorku v dvadsiatych rokoch usporadúval veľké vianočné sprievody mestom. Miesto Santa Clausa sme dnes mohli mať pokojne dinosaura Barneyho, ktorý bol hlavným maskotom sprievodu. Našťastie, zasiahla vyššia moc. Teda konkrétne Coca-Cola. Výtvarník Haddon Sundblom (odborník na pin-up arty) nakreslil prvého Santu podľa svojho priateľa. Vtedy ešte nebolo tresné mať diabetes a v stopovom množstve sypať kokaín do nápoja. A tak Santa vyzerá tak ako vyzerá – veľký červený úchyl s bielou bradou (s jeho sovietským bratrancom Dedom Mrázom). Štastné časy.
Obrázok: Kent Monkman
A keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“
