Na pive
Viliam Klimáček na Bibliotéke

Viliam Klimáček na BibliotékeNiektorí futurológovia sa domnievajú, že nad knihami sa definitívne zatvára temná nebeská klenba. Písanie a čítanie – to je jeden z dvoch základných pilierov civilizácie. Tým druhým je schopnosť vytvárať sídla a spoločenstvá. Ak stratíme aj knihy, budú z nás definitívne barbari slintajúci nad tenkými obrazovkami?

Súmrak bohov, súmrak civlizácie, súmrak ľudstva – filozofovia väčšinou prichádzajú s teóriou, kde sa zmráka nad niečím, čomu sa stále nechce zatnúť tipec. Tak schválne – na Bibliotéke v Petržalke to vyzeralo živejšie než na akomkoľvek inom veľtrhu. Ľudia sa tmolili, borili nosy do kníh a policu s nápisom ZA 1 EURO obliehali ako pomaranče pred Vianocami.

Zánik kníh sa teda odkladá na čas, keď nikomu nebudú chýbať. Krčil sa tu síce maličký stánok s názvom Kútik elektronickej knihy, ale to ešte aké také knihy sú.  Je síce dokázané, že z tabletu vydrží človek starého typu bez prestávky čítať tak dve minúty, ale digitálny vek prichádza spolu so zmenšujúcimi sa zásobami surovín – aspoň to drevo to šetrí, keď už nie vzácne kovy. Tie deti, čo elektronické čítačky na obrázku v galérii bezstarostne obchádzajú, možno jedného dňa nebudú poznať nič iné.

Zatiaľ teda knihy máme radi. Ich vôňu po novote z tlače, ich (ne)náročný obsah a keď stoja 99 centov, tak sú úplne najlepšie. Na Bibliotéku prišli početní spisovatelia a vydavatelia diskutovať s intelektuálnym obecenstvom (čo je trochu paradox, lebo spisovateľov aj vydavateľov je u nás máličko a intelektuálne obecenstvo má najradšej knihy, kde medzi sebou súložia milionári a Popolušky).

Ale zastavili sa tu dôstojní hráči – napríklad pán Dvořák, ktorého veľa ľudí kvôli relácii na STV považuje za pána Nudného, ktorý ma na inak ale svedomí skvelé knihy s naozajstnými prameňmi a ktorý vyzerá, že je vo forme a ešte zopár podarených knižiek vyjde. Alebo tu boli flegmatický Viliam Klimáček (na hlavnom obrázku), či Dado Nagy a tým môj skvelý výčet literárnych celbrít končí, lebo inak som nespoznal nikoho. Dokonca ani tú spisovateľku, čo tvrdila, že nemá čas písať knihy (čo je trochu ako keby plavčík nemal čas učiť sa plávať) a obecenstvo sa smialo, ako keby tu bola rozprávať vtipy samotná Monika Beňová (po novom tiež už spisovateľka).

Knihy sú naozaj dobrá vec, ale niektorým ľuďom odjakživa naháňajú hrôzu.

A nezabúdajte – návšteva ružového stánku s Evitovkami alebo hromád porúbaného dreva s nápisom 50 odtieňov šedej o vašej osobnosti vypovedia viac ako Rorschachove, Zimbardove a Harlowe psychotesty dohromady.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin