Viedenská tlačenka

Viedenské párky, Viedenské rezy, Viedenská roštenka, Viedenský guláš, knedlíky, medovníky… No dobre, majú tam toho čo brucho ráči. Poznáte ale Viedenskú tlačenku?

Na rozdiel od našej tlačenky, do tej ich sa nemelú žiadne vnútornosti, ani mäso. Tým pádom môžu cibuľa s octom ďalej odpočívať na polici. Viedenská tlačenka je iná a preto ju časť sveta nepovažuje za heretickú a druhú polovicu pri pohľade na ňu nestrasie odporom.

Hlavnou prísadou Viedenskej tlačenky sú ľudia. Domorodci, turisti, vykorisťovaná lacná pracovná sila…  všetka tá živá neuspokojená riava, ktorá v honbe za stredoeurópskou atmosférou v zime obchádza Malú Viedeň alias Bratislavu, aby sa vyliala u zámožnejších susedov. Kým v našom hlavnom meste idú hotelieri v decembri s cenami drasticky dole, vo Viedni pred Vianocami nastáva jeden z turistických vrcholov.

Cez víkendy, na väčších placoch, hlava na hlave sa tisne v húfe, ktorý nemôže zastaviť. Zakliesnite sa so šálkou punču do stredu toho stáda a celé sa to zasekne, zásobovači začnú do vás strkať bagetami, vystrašené oči stareniek na elektrickom vozíku prosia, fotiace telefóny začnú vypadávať z rúk, z oboch strán sa to začne nafukovať a mágať… jednoducho, neblokujte uličky ako slovenskí barani na zastávke do Hornej Dolnej a hádam sa to neudupe :).

A teraz prichádza ten moment, na ktorý všetci čakáme. Porovnanie slovenských a rakúskych Vianočných trhov. Lebo malé národy sú od prírody súťaživé a keď už na to tí spod Aĺp kašlú, aspoň my rozdúchajme uhlíky zdravej rivality.

Nebudeme rozoberať, čo je väčšie, bohatšie a čistejšie, aby to nebolo zbytočne nefér (ako povedal klasik, to nie je náš štýl). Aj počas normálnych dní sú Rakúšania drahší a luxusnejší, čo teda na Vianoce? No, naozaj sú drahší. Či sú stánky luxusnejšie, to už sa povedať nedá. Je ich len oveľa viac, a hm, naokolo nie je taký bordel. Inak sa dá povedať v skratke o Viedni – žrádlo, žrádlo, všade samé žrádlo a na zaliatie punčové elixíry so super-dlhými názvami, rozdiel zvyčajne ale býva v jednom koliesku pomaranča.

Potom samozrejme, drobné neužitočné okrasné serepetičky, suveníry a tak. A žiadne ľudové remeslá. Nuž, nenašli sme ich. Keď doma remcáme, že v 20-tisícovom mestečku dôjde na jarmok 5 ľudových remeselníkov, tak môžeme byť vlastne radi, že tradície u nás prežívajú, i keď je to bieda – pre tých povyše Dunaja predstavuje ľudové remeslo točenie sviečky na čínskej mašinke. Vážne, Viedeň na poli ľudových remesiel dostane na držku od od Budapešti a ostatných hlavných miest naokolo. Rakúski majstri už dávno odpočívajú na slávnom Zentralfriedhofe s hudobnými skladateľmi.

Mimochodom, tí čo sa na Slovensku najviac sťažujú, že remeselníkov je pomenej ako v 18. storočí, tak to sú presne tí, čo si v živote od nich nikdy nič nekúpili, nikoho so šikovnými rukami nepodporili a v kuchynskom šuplíku majú zbierku varešiek z Tesca. Lebo ľudia, čo chcú staré dedičstvo uchovať a nielen o tom rozprávať, vezmú dláto do ruky a začnú sekať do dreva.

No dobre. Viedenská strava nevyzerá tak umastene, hoci u nich nájdeme vkusné stánky plné mäsových výrobkov. O slasť zababrať si vetrovku s cigánskou alebo s chlebom s cibuľou, miestni na rozdiel od nás prichádzajú. Celoročne sa môžu stravovať vo Würstelstand alebo u zafajčeného kebabového Turka, ktorý má v prevádzke veľkú ceduľu s nápisom Kein Alkohol (u nás som to ešte nevidel, ľahko by sa mohlo stať, že by mu nejaký nescestovaný dobrák na brožúru dopísal Kein Turk).

Na návštevu Staromestských trhov v Bratislave musí byť zahraničný turista väčší dobrodruh ako ten, čo sa fotí pod sochou tučnej Márie Terézie medzi múzeami. Alebo lakomejší. Viedeň je drahá, to už tu zaznelo skôr. A Bratislava je zase drahá pre CPčkárov :). Na slovenských trhoch sa dá ale v pokoji postáť… neviem, to adrenalínové veľkomestské hrnutie sa niekam v tlačenke, mi veľmi nesedí. Človek sa chce pristaviť, pokochať sa architektúrou a už ho partia turistov tlačí dakde k butiku, kde na neho z výkladu máva brigádnička v spodnom prádle.

Návštevník z malého sveta potrebuje pokoj, pomalšie tempo, Vianoce sú sviatkom pokoja, postáť pri stánku a poočumovať chvíľu. Tak a na záver ešte fotka z Nitry, kde sú trhy malé a sympatické. Všetky ostatné fotopríspevky sú z Viedne.